Temnota sa ml\u010dky vytr\u00e1cala. Noc ustupovala ne\u00faprosn\u00fdm l\u00fa\u010dom slnka. Gabriel zovrel ruky, ke\u010f ho znova prebodla boles\u0165. Hlbok\u00e1 rana v bruchu krv\u00e1cala, presiakaj\u00fac l\u00e1tku a lepila sa mu na ko\u017eu.<\/p>\n\n\n\n
\u201eZvl\u00e1\u0161tny pocit\u2026 strata\u2026,\u201c zahundral a sklonil zrak, akoby o\u010dak\u00e1val nie\u010do in\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Ka\u017ed\u00fd pohyb bol mukou, a predsa sa postavil. S tich\u00fdm zastonan\u00edm sa oprel o chladn\u00fa stenu a vykro\u010dil vpred. Krv mu presakovala cez prsty a kvapkala na zapr\u00e1\u0161en\u00e9 dla\u017edice, oz\u00fdvaj\u00fac sa tlmen\u00fdm \u0161\u0165ukotom, ktor\u00fd sa str\u00e1cal v pr\u00e1zdnej chodbe.<\/p>\n\n\n\n
S\u00e1la, do ktorej vst\u00fapil, bola monument\u00e1lna. Kedysi mo\u017eno chr\u00e1m, sv\u00e4ty\u0148a \u2014 miesto, kde sa \u013eudia modlili za z\u00e1zraky. Dnes jej kamenn\u00e9 steny hlod\u00e1val \u010das a rozkladal fresky, ktor\u00e9 kedysi zobrazovali vznik prv\u00fdch \u013eud\u00ed a prekr\u00e1sneho boha, ktor\u00fd nad nimi dr\u017eal ochrann\u00fa ruku. A predsa, aj teraz, s n\u00e1znakom zni\u010denia, v sebe st\u00e1le niesla kr\u00e1su.<\/p>\n\n\n\n
Gabriel sa zastavil. Nie\u010do v \u0148om sa pohlo. Nezn\u00e1ma em\u00f3cia mu prebehla \u017eilami ako elektrick\u00fd impulz. Po schodoch st\u00fapali dva tr\u00f3ny. Na jednom sedela m\u0155tvola. Hnij\u00face zvy\u0161ky \u0161liach sa lepili na kosti, kde-tu viseli potrhan\u00e9 zvy\u0161ky odevu. Smr\u0165 ho pohltila \u2014 a predsa ostal. Sedel na svojom mieste, akoby \u010dakal.<\/p>\n\n\n\n
Ved\u013ea neho, na druhom tr\u00f3ne, sedela \u017eena. D\u00fdchala. Jej poh\u013ead bol pln\u00fd ag\u00f3nie. Liany ju zvierali, vpleten\u00e9 do tela ako parazit, ktor\u00fd sa nikdy nepust\u00ed. Jej ko\u017ea sa olupovala, pery mala popraskan\u00e9. Gabriel ju na p\u00e1r \u00faderov srdca sledoval.<\/p>\n\n\n\n
Potom sklonil zrak a zdvihol zo zeme kore\u0148, takmer rovn\u00fd ako ty\u010d.<\/p>\n\n\n\n
\u201eMrz\u00ed ma, \u017ee ti to nem\u00f4\u017eem spr\u00edjemni\u0165,\u201c povedal nad\u00fdchaj\u00fac sa. A potom ju uderil po hlave.<\/p>\n\n\n\n
Gabrielov denn\u00edk<\/strong><\/p>\n\n\n\n P\u00e4\u0165sto p\u00e4\u0165desiat rokov. To\u013eko pre\u0161lo odvtedy, \u010do Boh stvoril Luciana a Astru. Ke\u010f Astra odmietla zjes\u0165 jablko poku\u0161enia. Odvtedy smr\u0165 neexistuje. Ale ja viem, \u017ee je tu. C\u00edtim ju. Plaz\u00ed sa medzi nami, v \u0161pine. \u010c\u00edha v pr\u00e1zdnych poh\u013eadoch.<\/p>\n\n\n\n Hniezdi v rozpad\u00e1vaj\u00facich sa sten\u00e1ch, na ktor\u00fdch s\u00fa e\u0161te st\u00e1le zaschnut\u00e9 kvapky krvi t\u00fdch, ktor\u00ed sa pok\u00fasili zmizn\u00fa\u0165. Svet nepozn\u00e1 smr\u0165, ale my ju h\u013ead\u00e1me. Ka\u017ed\u00fd de\u0148, v ka\u017edom k\u00fate, pri ka\u017edom ne\u00faspe\u0161nom pokuse o zabudnutie.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f Boh stvoril prv\u00fdch \u013eud\u00ed, zasadil aj strom. Jeho jablk\u00e1 boli poku\u0161en\u00edm. Sta\u010dilo jedin\u00e9 s\u00fasto a svet by sa stal smrte\u013en\u00fdm. Ale Astra odolala. Spolu s Lucianom \u017eili v harm\u00f3nii a ich rodina sa rozrastala. Ich deti sa nikdy neunavili. Nikdy neochoreli. Nikdy nezomreli. Svet r\u00e1stol, a\u017e k\u00fdm sa u\u017e nedalo kam \u00eds\u0165.<\/p>\n\n\n\n Narodil som sa v tom obdob\u00ed. V sirotinci, kde sa deti neh\u013eadali a nespom\u00ednali. Kedysi som videl narodenie die\u0165a\u0165a. Bez osl\u00e1v, bez radosti. \u010eal\u0161\u00ed p\u00e1r o\u010d\u00ed, ktor\u00e9 nikdy neza\u017emurk\u00e1 naposledy. Matka sa na\u0148 d\u00edvala bez v\u00fdrazu. Len mu ticho za\u0161epkala do ucha: \u201eOdpus\u0165 n\u00e1m.\u201c<\/p>\n\n\n\n Neviem, \u010di to hovorila sebe, jemu, alebo komu vlastne.<\/p>\n\n\n\n Vzduch tu p\u00e1chne hnilobou \u2013 a predsa ni\u010d nehnije. T\u00ed, \u010do by mali by\u0165 d\u00e1vno pre\u010d, sa len plazia po uliciach, vyhladovan\u00ed a vy\u010derpan\u00ed. Naz\u00fdva\u0165 ich e\u0161te \u013eu\u010fmi? Nie som si ist\u00fd. Na zemi u\u017e nie je miesto. Domy r\u00e1stli do v\u00fd\u0161ky, ale aj tie sa zaplnili. Podzemie je sple\u0165 tunelov, v ktor\u00fdch sa tla\u010dia tel\u00e1 ako hmyz v hnij\u00facom ovoc\u00ed. Na povrchu sa \u013eudia pohybuj\u00fa pomaly \u2013 nie je kam \u00eds\u0165. Ka\u017ed\u00fd centimeter je obsaden\u00fd.<\/p>\n\n\n\n Nesmrte\u013enos\u0165 nie je dar. Je to pomal\u00e9 topenie sa v dave. V dave tiel, ktor\u00e9 rezignovali na pocity. T\u00ed, ktor\u00ed zo\u0161aleli, s\u00fa ods\u00faden\u00ed na ve\u010dnos\u0165 medzi vlastn\u00fdmi v\u00fdkrikmi. Hoden\u00ed do hlbok\u00fdch j\u00e1m, kde sa tisn\u00fa jeden na druh\u00e9ho, nav\u017edy pochovan\u00ed pod in\u00fdmi. T\u00ed, ktor\u00ed sa odmietaj\u00fa prisp\u00f4sobi\u0165, s\u00fa ozna\u010den\u00ed ako neveriaci. U\u010denci Bo\u017estva Nesmrte\u013en\u00fdch ich volaj\u00fa r\u00faha\u010dmi. Astru vidia ako sv\u00e4t\u00fa \u2013 ako \u017eenu, ktor\u00e1 odmietla prekliatie smrti a darovala svetu ve\u010dnos\u0165.<\/p>\n\n\n\n Ale ak je toto dar, pre\u010do nec\u00edtime ni\u010d? Nec\u00edtime boles\u0165. Nec\u00edtime rados\u0165. Nec\u00edtime sm\u00fatok. Zabudli sme c\u00edti\u0165. Sme len du\u0161e v tel\u00e1ch, ktor\u00e9 sa nikdy nerozpadn\u00fa. Ak Boh existuje, bol toto jeho pl\u00e1n? Preto, vo svete, kde sa boj\u00edme c\u00edti\u0165, mus\u00edme op\u00e4\u0165 precitn\u00fa\u0165.<\/p>\n\n\n\n P\u00e1r dn\u00ed sk\u00f4r\u2026<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa krokom predieral hust\u00fdm davom \u013eud\u00ed. Jeho nehybn\u00fd v\u00fdraz hovoril za v\u0161etko. Vzduch bol \u0165a\u017ek\u00fd a \u010dosi ako osobn\u00fd priestor neexistovalo. Neraz sa mu stalo, \u017ee mu ktosi st\u00fapil na nohu.<\/p>\n\n\n\n O moment zabo\u010dil do \u00fazkej uli\u010dky, kde sa prebrodil davom a pri\u0161iel ku kamennej soche Luciana, sebavedomo h\u013eadiaceho k nebu. Zastal pred \u0148ou a o min\u00fatu sa k nemu predralo \u017eensk\u00e9 telo.<\/p>\n\n\n\n \u201eAhoj, Lilit, pri\u0161la si,\u201c oto\u010dil sa k nej Gabriel.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no, Gab, chcela som ti nie\u010do poveda\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePo\u010dkaj, najprv ja. Dnes m\u00f4\u017eeme spolu ujs\u0165. \u201eGab\u2026 pr\u00e1ve o tom som sa s tebou chcela porozpr\u00e1va\u0165. Ja\u2026 nem\u00f4\u017eem. Vie\u0161, Adama st\u00e1le milujem.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVravela si, \u017ee ho nen\u00e1vid\u00ed\u0161. A \u017ee miluje\u0161 m\u0148a.\u201c Zastal poh\u013eadom na jej tv\u00e1ri, obo\u010die sa mu z\u013eahka nadvihlo a pery sa mu pootvorili.<\/p>\n\n\n\n \u201eVie\u0161\u2026 nevedela som, \u010do chcem. Chv\u00edle s tebou boli kr\u00e1sne a ni\u010d by som nemenila, ale som Adamova man\u017eelka. A toto spojenie je sv\u00e4t\u00e9. Nem\u00f4\u017eem ho poru\u0161i\u0165,\u201c odvetila so sklopen\u00fdmi o\u010dami.<\/p>\n\n\n\n \u201eLilit, toto mi nerob.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePrep\u00e1\u010d.\u201c Jej poh\u013ead klesol k zemi a ostal tam. Izba nebola ve\u013ek\u00e1 \u2013 a ani nemusela by\u0165. Byty siahaj\u00face do nebies sl\u00fa\u017eili len na sp\u00e1nok, aby sa u\u0161etrilo miesto. Gabriel zo seba zhodil oble\u010denie a hodil sa na poste\u013e. Zatvoril o\u010di, no po chv\u00edli ho vyru\u0161il nepokoj.<\/p>\n\n\n\n Nie\u010do st\u00e1lo v rohu. Nebol to mu\u017e ani tie\u0148, ale tr\u00fdzniv\u00e1 pr\u00edtomnos\u0165 nie\u010doho, \u010do nikdy nepoznalo koniec. Jeho telo sa rozpad\u00e1valo a skladalo z\u00e1rove\u0148, akoby bolo sple\u0165ou spomienok, ktor\u00e9 sa odmietali vypari\u0165. O\u010di mal rozosiate po celom tele \u2014 niektor\u00e9 zavret\u00e9 v bezsennom pokoji, in\u00e9 divoko blikali, akoby prezerali minulos\u0165, pr\u00edtomnos\u0165 aj bud\u00facnos\u0165 naraz.<\/p>\n\n\n\n Jaho poko\u017eka nebola poko\u017ekou, ale prasklinami v realite, cez ktor\u00e9 presvitalo \u010dosi temn\u00e9 a nekone\u010dn\u00e9. A \u00fasta, ktor\u00e9 sa otv\u00e1rali na miestach, kde nemali by\u0165, \u0161eptali men\u00e1, modlitby a tajomstv\u00e1, ktor\u00e9 nikto nemal po\u010du\u0165.<\/p>\n\n\n\n Bol ve\u010dn\u00fd. Bol v\u0161ade. A predsa bol s\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n Gabriel zm\u00e4tene vstal z postele.<\/p>\n\n\n\n \u201eViem, \u017ee si ma predstavuj\u00fa inak. Ako dokonal\u00e9 mu\u017esk\u00e9 telo bez chyby. Na svoj obraz,\u201c ozval sa hlas, znej\u00faci ako ozvena. Bytos\u0165 sa obr\u00e1tila na Gabriela, no nevyzeralo to, akoby sa v\u00f4bec pohla. \u201eNeboj sa, nebl\u00fazni\u0161. D\u00e1vam ti pr\u00edle\u017eitos\u0165 zmeni\u0165 v\u0161etko, \u010do pozn\u00e1\u0161. Zachr\u00e1ni\u0165 \u013eudstvo pred kolapsom.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel zm\u00e4tene k\u00fdvol hlavou.<\/p>\n\n\n\n \u201eSvet zanik\u00e1, ale ty ho dok\u00e1\u017ee\u0161 zachr\u00e1ni\u0165. Tvoja cesta mus\u00ed vies\u0165 tam, kde to v\u0161etko za\u010dalo. Mus\u00ed\u0161 ok\u00fasi\u0165 jablko poznania.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u017diadne jablko neexistuje. Je to len m\u00fdtus.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAko ja?\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa odml\u010dal a zamyslel. \u201eM\u00e1\u0161 na v\u00fdber spomedzi mili\u00f3na \u013eud\u00ed \u2013 a ty pr\u00edde\u0161 pr\u00e1ve za mnou?\u201c<\/p>\n\n\n\n Bytos\u0165 sa k jeho tv\u00e1ri prudko pribl\u00ed\u017eila ako tie\u0148 a v stonaj\u00facej ozvene vyhl\u00e1sila: \u201eVie\u0161, \u010do si mysl\u00edm?\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel ml\u010dal. Prem\u00fd\u0161\u013eal. A\u017e za kr\u00e1tko ticho dodal: \u201e\u017de to sprav\u00edm. Len mi povedz, kam m\u00e1m \u00eds\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMus\u00ed\u0161 sa dosta\u0165 z mesta. \u00cds\u0165 po rieke Eden a\u017e tam, kde pramen\u00ed. Tam n\u00e1jde\u0161, \u010do h\u013ead\u00e1\u0161.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTakmer v\u0161ade je to preplnen\u00e9. Nedostanem sa tam.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVymysli in\u00fa met\u00f3du. E\u0161te nie v\u0161etky miesta s\u00fa preplnen\u00e9 \u2014 a e\u0161te nie v\u0161ade \u013eu\u010fmi. Bu\u010f kreat\u00edvny, Gabriel.\u201c<\/p>\n\n\n\n A potom zmizol \u2014 spolu s ozvenou svojich posledn\u00fdch slov.<\/p>\n\n\n\n Gabriel nezav\u00e1hal. Nevzal si ni\u010d poriadne, iba loveck\u00fd n\u00f4\u017e, ktor\u00fd si pripol k opasku. Vy\u0161iel von a pri prvom kan\u00e1li sa zastavil. Otvoril ho a zliezol dole. Cestou sa mu vy\u0161mykla noha z rebr\u00edka a padol do riedkej vody. Len sa otrasil a pozrel, ktor\u00fdm smerom voda pr\u00fadi.<\/p>\n\n\n\n \u010c\u00edm \u010falej kr\u00e1\u010dal, t\u00fdm viac sa oz\u00fdvali zvuky. Krik, hnev, ag\u00f3nia \u2013 alebo aj cudzie kroky. Gabriel zastal tam, kde sa kan\u00e1l vetvil do troch smerov. Chytil sa za bradu a nakoniec zvolil ten priamo pred sebou.<\/p>\n\n\n\n Bradou narazil na zem po tom, \u010do ho ktosi v tme podkopol. Netrvalo dlho a druh\u00fd ho zviazal. Zdvihli ho a odviedli do kan\u00e1lov\u00e9ho t\u00e1bora menom Eternitas. Hodili ho ako handru na zem, priamo pred ich vodcu.<\/p>\n\n\n\n Ten bol v akejsi medit\u00e1cii, no ke\u010f za\u010dul p\u00e1d a zvuk davu zosilnel zvedavos\u0165ou, otvoril o\u010di. Pretrel si symbolmi nama\u013eovan\u00fa tv\u00e1r a pozrel na Gabriela. Ten sa obzeral po okol\u00ed a h\u00fdbal zreni\u010dkami a\u017e neprirodzene do str\u00e1n.<\/p>\n\n\n\n \u201eV\u00edtam \u0165a v Eternitas,\u201c povedal vodca a vstal. \u201eJa som Zeroth a ty by si mal by\u0165 pr\u00e1vom hrd\u00fd, lebo dnes \u2013 a\u017e po posledn\u00fd kus \u2013 bude\u0161 zdrojom, aby na\u0161i uctieva\u010di netrpeli ag\u00f3niou a mali silu modli\u0165 sa \u010falej za n\u00e1\u0161ho jedin\u00e9ho Boha.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa prestal h\u00fdba\u0165, takmer akoby zamrzol, a a\u017e po chv\u00edli sa s \u00fasmevom pozrel na Zerotha.<\/p>\n\n\n\n \u201eT\u00fdm p\u00e1dom m\u00e1te ve\u013ek\u00e9 \u0161\u0165astie. Ver\u00edm, \u017ee ste m\u00fadry vodca, oddan\u00fd n\u00e1\u0161mu jedin\u00e9mu Bohu. A preto by ste ma mali teraz rozviaza\u0165, lebo nie som tu n\u00e1hodou.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zeroth sa po\u0161krabal na hlave, pln\u00fd zvedavosti. \u201eMoji veriaci s\u00fa pr\u00edli\u0161 slab\u00ed, aby \u0165a mohli nah\u00e1\u0148a\u0165, ke\u010f sa rozprchne\u0161. Boh potrebuje obetu.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNie, ak ma on s\u00e1m neposlal s d\u00f4le\u017eit\u00fdm posolstvom. Nem\u00f4\u017eem v\u00e1m ho v\u0161ak vyzradi\u0165, ke\u010f\u017ee toto zaobch\u00e1dzanie nie je hodn\u00e9 Bo\u017eieho vodcu ako vy.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eLen sa r\u00faha, p\u00e1n m\u00f4j. Nepo\u010d\u00favajte ho!\u201c ozval sa jeden z veriacich.<\/p>\n\n\n\n Gabriel bez najmen\u0161ieho chvenia odvetil: \u201eVidel som n\u00e1\u0161ho P\u00e1na a nik in\u00fd ne\u017e Zeroth si nezasl\u00fa\u017ei po\u010du\u0165 jeho slov\u00e1. Len v \u0148om tkvie m\u00fadros\u0165, aby ich pochopil.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zeroth k\u00fdvol a napriek ve\u013ekej nev\u00f4li Gabriela pustili. Ten si hne\u010f pred neho k\u013eakol a \u0161eptom povedal: \u201eMus\u00edme by\u0165 spolu osamote. T\u00edto tu nie s\u00fa hodn\u00ed po\u010du\u0165 slov\u00e1 P\u00e1na.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eDvaja mu\u017ei bud\u00fa str\u00e1\u017ei\u0165 m\u00f4j stan.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eJeden. Aj Boh je len jeden.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNo dobre,\u201c odvetil Zeroth a vo\u0161li spolu do stanu.<\/p>\n\n\n\n Obaja si sadli na zem. Zatia\u013e \u010do Zeroth h\u013eadel po okol\u00ed a Gabriela si z\u00e1rove\u0148 podrobne premeriaval, Gabriel sedel s \u00fasmevom, ako u babky na n\u00e1v\u0161teve.<\/p>\n\n\n\n \u201eAk si skuto\u010dne posol, pre\u010do by sa Boh prihov\u00e1ral pr\u00e1ve tebe?\u201c sp\u00fdtal sa Zeroth.<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa naklonil dopredu. \u201ePozri sa na seba, Zeroth. Si vodca, nie otrok. Ak si naozaj vern\u00fd Bohu, pre\u010do by si mal kona\u0165 ako oby\u010dajn\u00fd slu\u017eobn\u00edk? Pre\u010do by ti Boh neodhalil pravdu? Ak si m\u00fadry, pochop\u00ed\u0161, \u017ee toto je sk\u00fa\u0161ka. Bu\u010f mi pom\u00f4\u017ee\u0161\u2026 alebo sa uk\u00e1\u017ee, \u017ee si len \u010fal\u0161\u00ed slepec.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zeroth nahodil chladn\u00fa tv\u00e1r. \u201eA ak je to klamstvo?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAk je to klamstvo, pre\u010do e\u0161te \u017eijem? Boh ma mohol potresta\u0165, mohol ma pred tvojimi o\u010dami sp\u00e1li\u0165 na prach. Ale nestalo sa to. Vie\u0161 pre\u010do?\u201c<\/p>\n\n\n\n Zeroth nevyslovil ani hl\u00e1sku, ale bolo o\u010dividn\u00e9, \u017ee jeho myse\u013e pracuje. Gabriel dodal \u0161eptom: \u201eLebo som ten, koho poslal. A ty si ten, kto m\u00e1 rozhodn\u00fa\u0165, \u010di Bohu posl\u00fa\u017ei\u2026 alebo ho sklame.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zeroth si pustil ruku z brady a k\u00fdvol. \u201eNo dobre, ale predt\u00fdm ne\u017e bude\u0161 ma\u0165 moju pln\u00fa d\u00f4veru, e\u0161te nie\u010do.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zeroth vstal a vy\u0161iel von. Gabriel sa usmial a vy\u0161iel s n\u00edm.<\/p>\n\n\n\n \u201ePo\u010d\u00favajte! Tento mu\u017e je pravdepodobne Bo\u017e\u00ed slu\u017eobn\u00edk,\u201c zvolal Zeroth.<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa sebaisto vystrel, no jeho poh\u013ead o moment prekvapene padol na Zerotha.<\/p>\n\n\n\n \u201eLen\u017ee aby sme mu verili, mus\u00ed podst\u00fapi\u0165 Bo\u017esk\u00fa obetu \u2013 odseknutie vlastnej dlane!\u201c<\/p>\n\n\n\n Ostatn\u00ed za\u010dali nad\u0161ene vy\u0165. Gabriel sa op\u00e4\u0165 pozrel na dav a svoju polohu nijak nemenil.<\/p>\n\n\n\n \u201eBoh \u017eiada vernos\u0165 od n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch. Ak je toto prav\u00e1 viera, potom nech ka\u017ed\u00fd z v\u00e1s dok\u00e1\u017ee svoju oddanos\u0165,\u201c povedal so \u0161irok\u00fdm \u00fasmevom od ucha k uchu. \u201eAlebo ste v\u0161etci iba pokrytci, ktor\u00ed sa schov\u00e1vaj\u00fa za pr\u00edkazy svojho vodcu?\u201c<\/p>\n\n\n\n Potom sa ostro pozrel na Zerotha a uk\u00e1zal na\u0148 prstom. \u201eViete, \u010do si mysl\u00edm? \u017de tento mu\u017e vodu k\u00e1\u017ee a v\u00edno pije!\u201c<\/p>\n\n\n\n Zeroth rozp\u00e4l ruky a h\u013eadel na dav aj na Gabriela. \u201eCel\u00fd \u017eivot som zasv\u00e4til Bohu! Vie\u0161, ko\u013eko som toho obetoval?!\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel \u2013 bez toho, aby si to niekto v\u0161imol \u2013 poh\u0155davo a s pohlcuj\u00facim poh\u013eadom odvetil: \u201eA aj tak m\u00e1\u0161 obe ruky.\u201c Rozprestrel ruky do\u0161iroka a pokra\u010doval, poh\u013eadom prech\u00e1dzal po dave, no najm\u00e4 po Zerothovi. \u201eNo tak, Ve\u013ek\u00fd Zeroth. U\u010di\u0148 svoju obe\u0165. Alebo nie si tak\u00fd siln\u00fd, ako si v\u0161etk\u00fdch presvied\u010dal?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u013dudia za\u010d\u00ednali ut\u00edcha\u0165, prest\u00e1vali vykrikova\u0165 nad\u0161ene. Niektor\u00ed vyzerali rozpolten\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eToto je v\u00e1\u0161 vodca? \u010clovek, ktor\u00fd v\u00e1ha, ke\u010f Boh \u017eiada jeho oddanos\u0165?\u201c Pozrel na\u0148ho s diabolsk\u00fdm \u00fasmevom.<\/p>\n\n\n\n Zeroth nemal slov, chcel nie\u010do poveda\u0165, no len sa zakoktal. Utrel si studen\u00fd pot, zobral do ruky n\u00f4\u017e, polo\u017eil ruku na st\u00f4l a v\u00e1hal.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo je neskuto\u010dn\u00e9, vid\u00edte ho, \u013eudia? Po\u010dul som, \u017ee je odv\u00e1\u017eny a drsn\u00fd mu\u017e\u2026 a v\u00e1ha prejavi\u0165 vernos\u0165 Bohu?\u201c<\/p>\n\n\n\n Zeroth sa na Gabriela pozrel s nen\u00e1vis\u0165ou \u2013 a v momente si ruku no\u017eom odsekol. Dav st\u00edchol.<\/p>\n\n\n\n \u201eChcel si dok\u00e1za\u0165 vernos\u0165 Bohu\u2026 ale nepochopil si, \u017ee skuto\u010dn\u00e1 vernos\u0165 nevy\u017eaduje d\u00f4kaz.\u201c Gabriel po dramatickej pauze dodal: \u201eKe\u010f som pri\u0161iel, bol si siln\u00fd. Bol si vodca. Teraz si len \u010fal\u0161\u00ed, kto si myslel, \u017ee sa m\u00f4\u017ee zachr\u00e1ni\u0165 krvou.\u201c<\/p>\n\n\n\n Zeroth nech\u00e1pavo h\u013eadel na Gabriela. Dav sa zm\u00e4tene pozeral jeden na druh\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n \u201eNie je to Bo\u017e\u00ed slu\u017eobn\u00edk, je to podvodn\u00edk!\u201c zvolal niekto z davu a ostatn\u00ed sa k nemu prid\u00e1vali.<\/p>\n\n\n\n Gabriel vysko\u010dil na st\u00f4l a odkopol Zerothovu odseknut\u00fa ruku. \u201eHovorili ste, \u017ee chcete d\u00f4kaz? Tu ho m\u00e1te! Kto z v\u00e1s e\u0161te ver\u00ed, \u017ee tento mu\u017e v\u00e1s m\u00f4\u017ee vies\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n Uk\u00e1zal na Zerotha. Po chv\u00edli ticha si cel\u00fd dav k\u013eakol a za\u010dal Gabriela oslavova\u0165 ako Bo\u017eieho posla a nov\u00e9ho vodcu kultu.<\/p>\n\n\n\n \u201eVsta\u0148te a pripravte sa. Zajtra vyr\u00e1\u017eame do Edenu.\u201c<\/p>\n\n\n\n Dav sa zodvihol a oslavne za\u010dal hl\u00e1sa\u0165 Gabrielovu prez\u00fdvku.<\/p>\n\n\n\n \u201eToho zradcu vyho\u010fme!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePre\u010do nezjeme \u010dasti jeho tela a nehod\u00edme ho do Diablovej jamy?\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel zi\u0161iel zo stola a chladne odvetil: \u201eLebo nie sme netvory. Sme Bo\u017e\u00ed slu\u017eobn\u00edci \u2013 a t\u00ed nejd\u00fa proti sebe. Zeroth je \u00faboh\u00fd zbabelec a klam\u00e1rsky manipul\u00e1tor, ktor\u00fd v\u00e1s odviedol mimo Bo\u017eiu cestu. Ja to v\u0161ak naprav\u00edm.\u201c<\/p>\n\n\n\n Uk\u00e1zal gestom dlan\u00ed na seba. Dav sa za\u010dal chysta\u0165. Dvaja mu\u017ei zni\u010den\u00e9ho Zerotha odvliekli na kraj t\u00e1bora.<\/p>\n\n\n\n Gabriel vo\u0161iel do svojho stanu. Padol na kolen\u00e1, dla\u0148ou si zvieral hrudn\u00edk a r\u00fdchlo d\u00fdchal. Potom si dal facku, usmial sa a postavil. Zobral, \u010do potreboval \u2013 a o pol d\u0148a v\u0161etci vyrazili s Gabrielom na p\u00fa\u0165 do Edenu.<\/p>\n\n\n\n Cesta bola n\u00e1ro\u010dn\u00e1. Museli starostlivo voli\u0165, ktorou trasou p\u00f4jdu, vyh\u00fdba\u0165 sa preplnen\u00fdm oblastiam a h\u013eada\u0165 cesty, kde mali aspo\u0148 mal\u00fa \u0161ancu prejs\u0165. Na jej konci vy\u0161li na povrch \u2013 a Gabriela zasiahol zvl\u00e1\u0161tny pocit. Krajina bola pr\u00e1zdna, tich\u00e1, takmer bez \u017eivota. Len tr\u00e1va zost\u00e1vala zelen\u00e1 a slnko sa p\u00fd\u0161ilo silou svojho svetla.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co teraz?\u201c sp\u00fdtal sa jeden z davu.<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa rozhliadol a v dia\u013eke zbadal rieku. Bola to ona \u2013 rieka Eden.<\/p>\n\n\n\n \u201eK rieke.\u201c<\/p>\n\n\n\n V\u0161etci sa bez v\u00e1hania pohli t\u00fdm smerom. Ako sa pribli\u017eovali, za\u010dali sa objavova\u0165 bodce \u2013 niektor\u00e9 pr\u00e1zdne, in\u00e9 s hlavami, ktor\u00e9 s\u00edce st\u00e1le \u017eili, no neboli schopn\u00e9 vyda\u0165 ani hl\u00e1sku. Zatia\u013e \u010do ostatn\u00ed to s hr\u00f4zou sledovali, Gabriel sk\u00famal cel\u00e9 okolie.<\/p>\n\n\n\n Bol to len moment \u2013 prepadli ich jazdci na ko\u0148och s malou arm\u00e1dou. Gabrielovi \u013eudia okam\u017eite vytiahli \u010doko\u013evek, \u010do sa dalo pou\u017ei\u0165 ako zbra\u0148, zatia\u013e \u010do druh\u00e1 skupina zarevala ako \u0161elmy. Gabriel zdvihol ruku a prik\u00e1zal \u00fatok. Dve hordy sa na seba vrhli.<\/p>\n\n\n\n V chaose sa Gabriel dostal k rieke a bez obzretia pokra\u010doval \u0161printom po jej brehu.<\/p>\n\n\n\n \u201eZradca!\u201c zakri\u010dal za n\u00edm jeden z jeho \u013eud\u00ed.<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa oto\u010dil. \u201eNikto tu nikoho nezradil. Len ste nepochopili pravidl\u00e1 hry. Si vo\u013en\u00fd \u2013 rob si, \u010do chce\u0161.\u201c<\/p>\n\n\n\n Op\u00e4\u0165 sa obr\u00e1til a pokra\u010doval \u010falej. Mu\u017ea to v\u0161ak e\u0161te viac rozbesnilo.<\/p>\n\n\n\n \u201eZastav sa! Tvoja du\u0161a zhnije v pekle!\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eVer\u00edm, \u017ee sa tak stane,\u201c odvetil sarkasticky, no nezastavil sa.<\/p>\n\n\n\n Za kopcom ho v\u0161ak prekvapil jazdec. Vrhol o\u0161tep \u2013 ten Gabriela zasiahol priamo do hrude a zrazil ho k zemi. Ostal le\u017ea\u0165, k\u00fdm k nemu bojovn\u00edk nepricv\u00e1lal, neudieril ho p\u00e4s\u0165ou do hlavy a nehodil si ho na ko\u0148a.<\/p>\n\n\n\n Do t\u00e1bora dorazili o chv\u00ed\u013eu. Gabriel dopadol na zem ako kus odpadu priamo pred ich vodcu \u2013 mu\u017ea menom Dreghar. Vyzeral ako hora svalov a jaziev.<\/p>\n\n\n\n \u201eVie\u0161, pre\u010do \u013eudia nie s\u00fa hodn\u00ed smrti?\u201c sp\u00fdtal sa duniv\u00fdm hlasom.<\/p>\n\n\n\n Gabriel na\u0148ho ml\u010dky pozrel.<\/p>\n\n\n\n \u201eLebo \u010dlovek chce \u017ei\u0165 pohodlne. Neh\u013ead\u00e1. Nezlep\u0161uje sa. Ty m\u00e1\u0161 svoju prv\u00fa jazvu \u2013 v\u010faka m\u00f4jmu bojovn\u00edkovi.\u201c Dreghar sa naklonil bli\u017e\u0161ie. \u201eTy vraj vodca? Si pr\u00edli\u0161 slab\u00fd. Pre\u010do pr\u00e1ve ty vedie\u0161?\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa pomaly postavil. \u201eV\u0161etko ti poviem\u2026 ale mus\u00edme by\u0165 sami.\u201c<\/p>\n\n\n\n Dreghar sa u\u0161krnul a udrel ho tak silno, \u017ee Gabriel odletel o pol metra dozadu.<\/p>\n\n\n\n \u201eTy mne ni\u010d nehovori\u0165! My chcie\u0165 vidie\u0165 \u2013 v\u0161etci \u2013 pre\u010do ty vodca!\u201c Potom sa obr\u00e1til k svojim mu\u017eom. \u201eBojovn\u00edk! Zajatca do cely. Zajtra budeme zis\u0165ova\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabrielove zreni\u010dky sa zachveli, no bojovn\u00edk ho zdrapil ako vrece zemiakov a zakr\u00e1tko u\u017e le\u017eal v malej cele.<\/p>\n\n\n\n \u201eVid\u00edm, \u017ee s tebou nezaobch\u00e1dzaj\u00fa o ni\u010d lep\u0161ie ne\u017e so mnou,\u201c ozvala sa \u017eena a zasmiala sa skromn\u00fdm smiechom. Gabriel sa len oprel o mre\u017ee a d\u00edval sa do pr\u00e1zdna.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo sa ma ani ni\u010d nesp\u00fdta\u0161? Kto som? \u010co tu rob\u00edm?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMysl\u00edm, \u017ee nie.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTeba asi \u013eudia ve\u013emi nemaj\u00fa radi.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u013dudia sa navz\u00e1jom ve\u013emi nemaj\u00fa radi.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u017dena sa uchechtla a oprela sa o mre\u017ee rovnako ako on. \u201eNemysl\u00edm si, \u017ee si a\u017e tak\u00fd hrozn\u00fd, ako sa tv\u00e1ri\u0161. Mo\u017eno je to len tvoj obrann\u00fd mechanizmus.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eCestou sem som zmanipuloval cel\u00fd kme\u0148 len preto, aby som nepri\u0161iel o ruku, mal \u013eudsk\u00fd \u0161t\u00edt\u2026 a pravdupovediac, bolo to aj trochu z\u00e1bavn\u00e9. Tak rad\u0161ej nemysli.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel si \u013eahol a zaspal. V noci sa v\u0161ak zobudil a pretrel si tv\u00e1r.<\/p>\n\n\n\n \u201eRozpr\u00e1val si zo sp\u00e1nku. O kr\u00e1snom tr\u00e1vnatom poli\u2026 a po\u010dula som aj slovo mama. M\u00e1\u0161 mamu?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSom sirota. A nestaraj sa.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u017dena si po\u0161kriabala hlavu. \u201eVie\u0161, \u017ee sa \u0165a pok\u00fasia zlomi\u0165? Dreghar mal v\u017edy slabos\u0165 pre tenk\u00fdch a slab\u00fdch \u013eud\u00ed ako ty.\u201c Zasmiala sa. Do miestnosti vst\u00fapil bojovn\u00edk a n\u00e1silne ju odvliekol. Gabriel si op\u00e4\u0165 \u013eahol a zaspal. Nad r\u00e1nom ho zobudil zvuk, ke\u010f ju hodili sp\u00e4\u0165 do cely.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co si tam robila?\u201c sp\u00fdtal sa, st\u00e1le le\u017eiac na zemi.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo, \u010do v\u017edy \u2013 robila rados\u0165 p\u00e1novi.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa posadil. Vtom dnu vst\u00fapil \u010fal\u0161\u00ed bojovn\u00edk a vzal tentoraz jeho. Hodili ho do akejsi ar\u00e9ny. Gabriel sa postavil a rozhliadol.<\/p>\n\n\n\n \u201eTy,\u201c prehovoril Dreghar zo svojho kresla, \u201ety teraz bojova\u0165. Z teba sa sta\u0165 poriadny mu\u017e. Nie \u017eensk\u00e1.\u201c Zasmial sa.<\/p>\n\n\n\n Hne\u010f na to Gabriel dostal prv\u00fa ranu. Takto to pokra\u010dovalo cel\u00fd de\u0148, a\u017e k\u00fdm slnko neza\u010dalo zapada\u0165. Potom ho hodili sp\u00e4\u0165 do cely. Gabriel sa oprel o stenu.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co ti robili?\u201c ozvala sa \u017eena.<\/p>\n\n\n\n \u201eSk\u00fa\u0161ali.\u201c<\/p>\n\n\n\n Na druh\u00fd de\u0148 to ist\u00e9 \u2013 ml\u00e1tili s n\u00edm ako s vrecom zemiakov, a\u017e k\u00fdm ho nevr\u00e1tili sp\u00e4\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko to i\u0161lo dnes?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAko v\u010dera.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA sna\u017e\u00ed\u0161 sa v\u00f4bec? Nem\u00e1\u0161 \u017eiadny pl\u00e1n?\u201c<\/p>\n\n\n\n O dvan\u00e1s\u0165 hod\u00edn pre\u017eil to ist\u00e9.<\/p>\n\n\n\n \u201eFyzi\u010dka asi nie je tvoja prednos\u0165, \u010do?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTvoja, ako viem, \u00e1no,\u201c odsekol jej.<\/p>\n\n\n\n Dni ubiehali monot\u00f3nne a nemenne.<\/p>\n\n\n\n \u201eLen aby Dreghar nestratil s tebou trpezlivos\u0165, cudzinec.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSom Gabriel.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eTo je pekn\u00e9 meno. Ja som Lethe.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa s\u00edce nezlep\u0161oval, ale vydr\u017eal \u010doraz viac.<\/p>\n\n\n\n \u201eVie\u0161,\u201c za\u010dal raz, ke\u010f h\u013eadel na strop, \u201epredt\u00fdm, ako som dostal misiu od Stvorite\u013ea, bola tu jedna \u017eena. Bola vydat\u00e1, no chceli sme ujs\u0165\u2026 nakoniec si to rozmyslela. A teraz ch\u00e1pem, \u017ee urobila dobre. Nie som dobr\u00fd \u010dlovek. Ale d\u00e1 sa \u017ei\u0165 inak vo svete, kde na tom v\u00f4bec nez\u00e1le\u017e\u00ed?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201e\u017dil si bez cie\u013ea. A ke\u010f si ho dostal, robil si len to, \u010do si poznal. Mo\u017eno ti t\u00e1to cesta uk\u00e1\u017ee viac,\u201c usmiala sa Lethe. Gabriel jej \u00fasmev jemne op\u00e4toval.<\/p>\n\n\n\n Na \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 ho op\u00e4\u0165 poslali do ar\u00e9ny. Bojovn\u00edk ho zrazil k zemi. Gabriel pred sebou zbadal kame\u0148 \u2013 schytil ho a rozdrvil n\u00edm bojovn\u00edkovi hlavu.<\/p>\n\n\n\n Dreghar vstal zo svojho kresla: \u201eTak sme ho na\u0161li! Tu by\u0165 ten bojovn\u00edk!\u201c Dav za\u010dal oslavne ja\u010da\u0165. \u201eTak si to dok\u00e1zal, Gabriel. Zajtra \u0165a \u010daka\u0165 uv\u00edtacia hostina!\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel sklonil hlavu.<\/p>\n\n\n\n \u201eZajtra tam budem\u2026 a vymysl\u00edm, ako ujs\u0165. P\u00f4jde\u0161 so mnou?\u201c<\/p>\n\n\n\n Lethe sa na\u0148ho \u0161iroko usmiala. \u201eA\u017e na kraj sveta, Gabriel.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriela viedli bojovn\u00edci po ceste lemovanej kopijami so s\u0165at\u00fdmi hlavami jeho klanu. H\u013eadel na ne \u2013 zdalo sa, akoby mu chceli nie\u010do poveda\u0165, no bez jazykov to nebolo mo\u017en\u00e9. Na okamih ho napadla desiv\u00e1 my\u0161lienka: ak nevytvor\u00ed smr\u0165, zostan\u00fa naveky na bodcoch. T\u00fato predstavu v\u0161ak r\u00fdchlo zahnal a pokra\u010doval \u010falej.<\/p>\n\n\n\n Dorazili k stavbe, ktor\u00e1 vyzerala napoly ako stan, napoly ako dom \u2013 cel\u00fd z kost\u00ed, st\u00e1le \u010derstv\u00fdch. Vn\u00fatri na stoli\u010dke sedel len Dreghar; ostatn\u00ed le\u017eali na zemi pri jedle, preva\u017ene m\u00e4se. Dreghara k\u0155mili jeho \u017eeny, medzi nimi aj Lethe.<\/p>\n\n\n\n \u201eTy v\u00edta\u0165 nov\u00fd brat. M\u00e1lo kto udrie\u0165 a zni\u010di\u0165 brata z n\u00e1s ako ty. T\u00e1 v\u00e1\u0161e\u0148, brutalita. To ja ceni\u0165\u2026 a ch\u00e1pa\u0165, pre\u010do ty vodca,\u201c prehovoril Dreghar. Dla\u0148ou uk\u00e1zal na zem: \u201eSadni, nov\u00fd brat.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa posadil. Jeho poh\u013ead sa stretol s Dregharov\u00fdm a ani jeden neuhol.<\/p>\n\n\n\n \u201eTo by\u0165 m\u00e4so tvojich priate\u013eov vonku. Ve\u013emi dobr\u00e9. Ty ochutna\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa zad\u00edval na m\u00e4so a na kosti, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eili ako pr\u00edbor. Jeho o\u010di bl\u00fadili medzi jedlom, Dregharom a Lethe. Zreni\u010dky sa mu jemne zachveli. Dregharov poh\u013ead bol \u010doraz netrpezlivej\u0161\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eTy hluch\u00fd by\u0165? Ty ochu\u2014\u201c za\u010dal bojovn\u00edk ved\u013ea neho, no nedokon\u010dil. Gabriel mu hodil kos\u0165 priamo do oka. Mu\u017e zreval od bolesti a zviezol sa na zem. Ostatn\u00ed u\u017e-u\u017e vst\u00e1vali, no Dreghar ich zastavil gestom.<\/p>\n\n\n\n Gabriel schytil ranen\u00e9ho, celou silou mu odtrhol ruku, rozparal ju kos\u0165ou a zahryzol sa. S krvou stekaj\u00facou po \u00fastach sa \u0161ibalsky usmial: \u201eNebudem jes\u0165 m\u00e4so slabochov, ke\u010f m\u00f4\u017eem jes\u0165 m\u00e4so bojovn\u00edka a sta\u0165 sa mocnej\u0161\u00edm.\u201c<\/p>\n\n\n\n Lethe na\u0148ho h\u013eadela so zatajen\u00fdm dychom. Dreghar a Gabriel si dlho vymie\u0148ali poh\u013eady. Potom Dreghar prehovoril: \u201eTy by\u0165 zauj\u00edmav\u00e1 my\u0161lienka, nov\u00fd brat.\u201c<\/p>\n\n\n\n Oto\u010dil sa k svojmu bojovn\u00edkovi, vlastnoru\u010dne mu vytrhol hlavu a za\u010dal surovo jes\u0165. Ostatn\u00ed sa po sebe pozreli \u2013 a spustili krvav\u00fa bitku medzi sebou.<\/p>\n\n\n\n Gabriel vyu\u017eil chaos, chytil Lethe za ruku a obaja sa rozbehli.<\/p>\n\n\n\n \u201eAko si vedel, \u017ee to zaberie?\u201c vyd\u00fdchla Lethe po\u010das behu.<\/p>\n\n\n\n \u201eNevedel. Len o\u010dak\u00e1val.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA tvoji \u013eudia?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMy sme d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n Lethe sa kr\u00e1tko pousmiala. \u201eMo\u017eno m\u00e1\u0161 pravdu.\u201c<\/p>\n\n\n\n Utekali, \u010do im sily sta\u010dili.<\/p>\n\n\n\n Obaja kr\u00e1\u010dali po \u010doraz zv\u00e4dlej\u0161ej l\u00fake, kde sa zelen\u00e1 tr\u00e1va menila na hnedast\u00fa pustinu bez \u017eivota.<\/p>\n\n\n\n \u201eDreghar to nenech\u00e1 len tak. P\u00f4jde po n\u00e1s,\u201c prehovorila Lethe.<\/p>\n\n\n\n Gabriel ju chytil za ramen\u00e1 a pevne sa jej zad\u00edval do o\u010d\u00ed. \u201ePreto sa mus\u00edme dosta\u0165 do Edenu \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie.\u201c<\/p>\n\n\n\n Lethe rozpa\u010dito prik\u00fdvla. Gabriel jej stisol z\u00e1p\u00e4stie, aby ju upokojil, no ona jeho ruku posunula do dlane. Gabriel sa pousmial a vykro\u010dil vpred. Onedlho dorazili k trosk\u00e1m kamenn\u00e9ho m\u00faru.<\/p>\n\n\n\n \u201eSme bl\u00edzko,\u201c za\u0161epkal a obaja cez m\u00far pre\u0161li.<\/p>\n\n\n\n \u201ePre\u010do to vlastne v\u0161etko rob\u00ed\u0161?\u201c sp\u00fdtala sa Lethe.<\/p>\n\n\n\n \u201eKe\u010f sa dostaneme ku stromu, m\u00f4\u017eeme vytvori\u0165 smr\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA pre\u010do ju chce\u0161?\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa nezamyslel ani na chv\u00ed\u013eu. \u201eLebo len vtedy dostane \u017eivot zmysel. Tu, kde sa \u013eudia netla\u010dia jeden na druh\u00e9ho, e\u0161te c\u00edti\u0161 pokoj. Ale ani toto miesto nevydr\u017e\u00ed naveky. Mus\u00ed to by\u0165 teraz.\u201c<\/p>\n\n\n\n Potom sa k nej znova obr\u00e1til. \u201eVie\u0161, pre\u010do som tak\u00fd, ak\u00fd som? Pre\u010do nec\u00edtim vinu? Pre\u010do viem manipulova\u0165 \u013eu\u010fmi a robi\u0165 zverstv\u00e1 len preto, aby som aspo\u0148 nie\u010do c\u00edtil? Preto\u017ee na tom, \u010do rob\u00edm, kurva nez\u00e1le\u017e\u00ed. \u013dudia skon\u010dia v ag\u00f3nii, v limbe \u2013 a \u010do na tom? Po\u017eiadal ma o to mo\u017eno samotn\u00fd Stvorite\u013e. A ja som to prijal len preto, \u017ee som kone\u010dne c\u00edtil\u2026 nie\u010do.\u201c<\/p>\n\n\n\n Pustil jej ruku.<\/p>\n\n\n\n \u201eA ak ner\u00e1tam t\u00fato cestu\u2026 tak\u00fd pocit m\u00e1m len\u2026\u201c Zastavil sa, koktal, h\u013eadel do zeme, zreni\u010dky sa mu triasli.<\/p>\n\n\n\n Lethe ho chytila za ruku a upokojila ho poh\u013eadom. \u201eLen so mnou,\u201c doplnila ho s \u00fasmevom.<\/p>\n\n\n\n Gabriel prik\u00fdvol. \u201eU m\u0148a to plat\u00ed tie\u017e. Po\u010fme.\u201c<\/p>\n\n\n\n Tentoraz viedla ona. Kr\u00e1\u010dali, no Gabriel mal st\u00e1le nepr\u00edjemn\u00fd pocit, akoby ich niekto sledoval.<\/p>\n\n\n\n \u201eMus\u00edme si pohn\u00fa\u0165,\u201c povedal nerv\u00f3zne. Za\u0161li za kopec \u2013 a tam to uvideli.<\/p>\n\n\n\n Pred nimi sa rozprestieralo kedysi n\u00e1dhern\u00e9, teraz ruinami zni\u010den\u00e9 mesto, prerasten\u00e9 suchou tr\u00e1vou. V jeho strede st\u00e1l obrovsk\u00fd pal\u00e1c, obklopen\u00fd mili\u00f3nmi kost\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eSme tu! Dok\u00e1zali sme to, Gabriel!\u201c vykr\u00edkla Lethe a rozpa\u017eila ruky, tancovala od radosti.<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa na \u0148u usmial a ich pery sa stretli v bozku.<\/p>\n\n\n\n \u201eIdeme to dokon\u010di\u0165,\u201c povedala, no v jej hlase zaznel tie\u0148 obavy.<\/p>\n\n\n\n \u201eSi v poriadku?\u201c sp\u00fdtal sa.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u00c1no\u2026 len sa boj\u00edm, \u010do bude potom.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eNech sa stane \u010doko\u013evek, zvl\u00e1dneme to.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eSpolo\u010dne,\u201c dodala a pevne ho chytila za ruku. \u201eZvl\u00e1\u0161tne,\u201c zamyslel sa Gabriel.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co?\u201c sp\u00fdtala sa Lethe.<\/p>\n\n\n\n \u201eJe to tu povedom\u00e9. Akoby som tu u\u017e bol.\u201c Usmial sa.<\/p>\n\n\n\n \u201eMo\u017eno sa ti o tom sn\u00edvalo.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMo\u017eno.\u201c<\/p>\n\n\n\n Vtom medzi uli\u010dkami prebehlo nie\u010do ve\u013ek\u00e9. Obaja spomalili krok.<\/p>\n\n\n\n \u201eUtekaj!\u201c zavelil Gabriel a \u0165ahal Lethe vpred. Za chrbtom po\u010duli, \u017ee ich nie\u010do prenasleduje. Zrazu spadli na opa\u010dn\u00e9 strany ulice.<\/p>\n\n\n\n \u201eDreghar?\u201c Lethe zhrozene zalapala po dychu.<\/p>\n\n\n\n \u201eTy ma oklama\u0165, ty ma okradn\u00fa\u0165\u2026 a ja \u0165a teraz zni\u010di\u0165!\u201c zreval.<\/p>\n\n\n\n Gabriel mu hodil piesok do o\u010d\u00ed a skr\u00edkol: \u201ePo\u010f!\u201c<\/p>\n\n\n\n Rozbehli sa, \u010do im sily sta\u010dili. Kresby na sten\u00e1ch sa menili, z\u00e1hrada Eden mizla, v\u0161ade boli len obrazy mesta. Lethe zakopla, spod n\u00f4h jej vypadla lebka s d\u00fdkou. Schmatla ju a pokra\u010dovali.<\/p>\n\n\n\n Pred nimi vyr\u00e1stol obrovsk\u00fd pal\u00e1c, schody st\u00fapali a\u017e do nebies. Rozbehli sa hore. Dreghar ich dobehol ako ne\u00fanavn\u00fd stroj, schmatol Gabriela za nohu a ml\u00e1til n\u00edm o schody. Gabriel sotva lapal dych, ke\u010f ho mu\u017e zdvihol nad priepas\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u201eTy za chv\u00ed\u013eu by\u0165 v neznesite\u013enom limbe!\u201c reval, dv\u00edhaj\u00fac kame\u0148 nad Gabrielovu hlavu. No Lethe ho bodla do stehna. Dreghar zavr\u00e1voral, kame\u0148 mu vypadol a skot\u00fa\u013eal sa do priepasti.<\/p>\n\n\n\n \u201eTy u\u017e neby\u0165 moja otroky\u0148a!\u201c zr\u00fakol na Lethe.<\/p>\n\n\n\n T\u00e1 sa pousmiala: \u201eA ty u\u017e nie si m\u00f4j p\u00e1n.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel vyu\u017eil okamih, celou v\u00e1hou do\u0148ho vrazil a str\u010dil ho. Dreghar sa e\u0161te zachytil, no Gabriel mu vrazil d\u00fdku do p\u00e4ty. Tentoraz sa pustil a zmizol v temnej pr\u00e1zdnote.<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa vy\u010derpan\u00fd zviezol k Lethe. \u201eSi v poriadku?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA ty?\u201c zasmiala sa cez slzy. Gabriel sa tie\u017e pousmial.<\/p>\n\n\n\n \u201eTak sa po\u010fme najes\u0165,\u201c dodala a podala mu ruku. Spolo\u010dne vstali, pozreli na pal\u00e1c a vykro\u010dili k nemu.<\/p>\n\n\n\n Vo vn\u00fatri ich v\u00edtali popraskan\u00e9 kamenn\u00e9 steny, porasten\u00e9 kon\u00e1rmi s rytinami, n\u00e1pismi a obrazmi.<\/p>\n\n\n\n \u201ePre\u010do to nezastav\u00ed?\u201c pre\u010d\u00edtala Lethe nahlas. \u201eVie\u0161, \u010do si mysl\u00edm?\u201c sp\u00fdtala sa.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co?\u201c Gabriel sa s \u0148ou pozrel na n\u00e1pis.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u017de \u013eudia tu mali slab\u00fa vieru. Museli Boha nie\u010d\u00edm na\u0161tva\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eAlebo sa mu jeho vlastn\u00e9 dielo vymklo z r\u00fak,\u201c odpovedal Gabriel. Obaja kr\u00e1\u010dali \u010falej chodbami.<\/p>\n\n\n\n \u201eAha, Gabriel, pozri! To s\u00fa ako tvoje sny,\u201c uk\u00e1zala na vyblednut\u00fa fresku na stene, ktor\u00fd zobrazoval chlapca be\u017eiaceho po l\u00fake. \u201ePresne ako ty!\u201c<\/p>\n\n\n\n V pozad\u00ed ma\u013eby sa t\u00fd\u010dil zdrav\u00fd, zelen\u00fd strom a pod n\u00edm sedeli dvaja \u013eudia. Gabriel na obraz h\u013eadel s\u00fastredene, akoby ho analyzoval.<\/p>\n\n\n\n \u201eMo\u017eno tu \u017eil niekto ako ty,\u201c usmiala sa Lethe, no v \u0148om obraz vzbudil len znepokojenie.<\/p>\n\n\n\n Pre\u0161li \u010falej. Na sten\u00e1ch boli \u010doraz hlb\u0161ie \u0161krabance, a\u017e k\u00fdm nepri\u0161li do tr\u00f3nnej s\u00e1ly. Lethe, mierne vy\u013eakan\u00e1, chytila Gabriela za rameno. Pred nimi st\u00e1li dva tr\u00f3ny. Na jednom sedela \u0161\u013eachovit\u00e1 kostra, na druhom nie\u010do, \u010do pripom\u00ednalo \u017eenu v polovici rozkladu.<\/p>\n\n\n\n \u201eOna e\u0161te d\u00fdcha,\u201c rozbehol sa k nej, ale \u017eena u\u017e nevl\u00e1dala hovori\u0165. Polovicu jej tv\u00e1re pohltili korene a z jedn\u00e9ho oka, ktor\u00fdm sa d\u00edvala na Gabriela, jej tiekla slza. Nemohla sa pohn\u00fa\u0165. Gabrielovi bola jej tv\u00e1r zvl\u00e1\u0161tne povedom\u00e1. Po chv\u00edli ust\u00fapil a rozhliadol sa po okol\u00ed.<\/p>\n\n\n\n \u201eMali by sme n\u00e1js\u0165 ten strom, Gabriel,\u201c nedo\u010dkavo povedala Lethe.<\/p>\n\n\n\n Prik\u00fdvol a spolu pokra\u010dovali a\u017e na koniec chodby, kde st\u00e1li zamknut\u00e9 dvere. Gabriel sa ich pok\u00fasil otvori\u0165, no nepovolili.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010co teraz?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201ePo\u010dkaj.\u201c Lethe zdvihla d\u00fdku, pozrela sa na zoslabnut\u00e9 p\u00e1nty a za\u010dala ich vy\u0161krab\u00e1va\u0165 z kame\u0148a. Gabriel potom dvere zatla\u010dil tak, \u017ee sa vyvalili.<\/p>\n\n\n\n Vo\u0161li dnu \u2013 a tam st\u00e1l ve\u013ek\u00fd strom. Jeho korene prer\u00e1stli ka\u017ed\u00fd k\u00fat pal\u00e1ca. Na kon\u00e1roch viseli jablk\u00e1, such\u00e9, zhnit\u00e9, strom p\u00f4sobil vyschnuto, na konci svojich s\u00edl.<\/p>\n\n\n\n \u201eVid\u00ed\u0161 to, Lethe? V\u0161etko tu trp\u00ed. Nikde nec\u00edti\u0165 \u00fa\u013eavu, len bezn\u00e1dej,\u201c h\u013eadel na strom znepokojene.<\/p>\n\n\n\n Lethe ho objala a \u0161epkala: \u201eMus\u00ed\u0161 to napravi\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel prist\u00fapil bli\u017e\u0161ie. Odtrhol jedno jablko. Dr\u017eal ho v ruke, no v\u00e1hal.<\/p>\n\n\n\n \u201eNeviem, Lethe\u2026 doteraz som bol rozhodnut\u00fd, ale teraz\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n Lethe mu polo\u017eila ruku na dla\u0148. \u201eJe to na\u0161a misia, Gabriel.\u201c<\/p>\n\n\n\n Jeho zreni\u010dky sa upokojili. E\u0161te raz sa pozrel na polozhnit\u00e9 jablko a odhryzol si.<\/p>\n\n\n\n \u201eDok\u00e1zal si to,\u201c povedala nad\u0161ene. \u201eUrobil si to, tak ako mal.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel na \u0148u zm\u00e4tene pozrel. Lethe ho za\u010dala bozk\u00e1va\u0165. Objali sa, no svet st\u00edchol e\u0161te viac. Vtom poc\u00edtil ostr\u00fa boles\u0165. Otvoril o\u010di a uvidel v bruchu zabodnut\u00fa d\u00fdku. Lapal po dychu a neveriacky sa pozrel na Lethe. T\u00e1 plakala.<\/p>\n\n\n\n \u201eMrz\u00ed ma to, Gabriel. Milujem \u0165a, ale musela som to urobi\u0165. Boh vedel, \u017ee sa ti to podar\u00ed\u2026 a mal pravdu.\u201c Utrela si slzy. \u201eAk never\u00edme v nie\u010do vy\u0161\u0161ie, v\u0161etko sa r\u00faca. A v \u010do potom m\u00e1me veri\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel zo v\u0161etk\u00fdch s\u00edl vytiahol n\u00f4\u017e z brucha a bodol ju priamo do srdca.<\/p>\n\n\n\n \u201eV seba\u2026 v n\u00e1s,\u201c za\u0161epkal so slzami v o\u010diach.<\/p>\n\n\n\n Lethe sa zr\u00fatila k zemi. Gabriel ju polo\u017eil pod strom a k\u013ea\u010dal nad \u0148ou. Slzy mu stekali po tv\u00e1ri, zakri\u010dal do pr\u00e1zdna, potom si oprel \u010delo o jej tv\u00e1r a \u0161epol: \u201eNa\u0161e osudy sa op\u00e4\u0165 pretn\u00fa, moja Lethe.\u201c<\/p>\n\n\n\n Vstal, no zasiahol ho pr\u00edval bolesti. Zovrel ranu, polo\u017eil jej n\u00f4\u017e ved\u013ea tela a vzal jablko. Pri odchode sa e\u0161te raz obzrel \u2013 Lethe le\u017eala pod stromom, akoby spala.<\/p>\n\n\n\n No nezastavil sa. Polo\u017eil jablko na zem, odtrhol kon\u00e1r, zap\u00e1lil ho a hodil ku kme\u0148u. Strom vzb\u013akol a ohe\u0148 pohltil aj Lethe, aj Eden.<\/p>\n\n\n\n V chodbe sa zosunul k zemi, opret\u00fd o stenu. Sledoval, ako vych\u00e1dza slnko \u2013 a pochopil, \u017ee tento v\u00fdchod nikdy nepatril jemu. Z miestnost\u00ed sa valil dym, plnil mu p\u013e\u00faca, ka\u0161\u013eal a krv z rany sa lepila na jeho ko\u017eu.<\/p>\n\n\n\n \u201eZvl\u00e1\u0161tny pocit\u2026 strati\u0165\u2026,\u201c zahundral, akoby \u010dakal nie\u010do in\u00e9. Ka\u017ed\u00fd pohyb bol mukou, no aj tak sa postavil. S tich\u00fdm zastonan\u00edm sa oprel o chladn\u00fa stenu a vykro\u010dil vpred. Krv mu kvapkala na zapr\u00e1\u0161en\u00e9 dla\u017edice a oz\u00fdvala sa tlmen\u00fdm \u0161\u0165ukotom, ktor\u00fd sa str\u00e1cal v pr\u00e1zdnej chodbe.<\/p>\n\n\n\n Vkro\u010dil do s\u00e1ly a tam sa Gabriel zastavil. Nie\u010do v \u0148om sa pohlo. Pocit? Nezn\u00e1my. Chv\u00ed\u013ekov\u00e9 naplnenie. Ak\u00e9si teplo v hrudi, ktor\u00e9 tentoraz neust\u00fapilo. Ako elektrick\u00fd impulz, \u010do mu prebehol \u017eilami.<\/p>\n\n\n\n Pozrel na \u017eenu sediacu na tr\u00f3ne a st\u00e1le d\u00fdchaj\u00facu vzduch. Gabriel ju chv\u00ed\u013eu sledoval, potom sklonil zrak a zo zeme vytrhol pevnej\u0161\u00ed kon\u00e1r.<\/p>\n\n\n\n \u201eMrz\u00ed ma, \u017ee ti to nem\u00f4\u017eem spr\u00edjemni\u0165,\u201c za\u0161epkal a udrel ju po hlave. Po jedinom \u00fadere zomrela a Gabriel padol na kolen\u00e1 a len na \u0148u h\u013eadel.<\/p>\n\n\n\n \u201eTak si to dok\u00e1zal,\u201c ozvala sa bytos\u0165 s mnoh\u00fdmi o\u010dami, \u00fastami a hlasmi.<\/p>\n\n\n\n \u201eZa to ty si zlyhal.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel sa op\u00e4\u0165 vydal na chodbu, ale bytos\u0165 ho nezastavila. Vzal jablko a vr\u00e1til sa k tr\u00f3nu.<\/p>\n\n\n\n \u201eOnedlho umrie\u0161, Gabriel. A mal by si vedie\u0165, \u017ee \u0165a manipulovala u\u017e od chv\u00edle, ke\u010f zistila, \u017ee mu\u017e, ktor\u00e9ho mus\u00ed zabi\u0165 po naplnen\u00ed svojho cie\u013ea, si ty. Naozaj som neveril, \u017ee jej l\u00e1ska bude skuto\u010dn\u00e1.\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eA to je tvoj probl\u00e9m, ty kret\u00e9n.\u201c Zhodil kostru z tr\u00f3nu a sadol si na\u0148. \u201eVer\u00ed\u0161 len v seba, \u010do ti nezazlievam \u2013 tie\u017e som tak\u00fd. Ale rozdiel medzi nami je ten, \u017ee ja si uvedomujem, \u017ee nie som dobr\u00fd \u010dlovek. Vyu\u017e\u00edvam v\u0161etko a ka\u017ed\u00e9ho len pre svoj prospech. Ale ty\u2026 Ty s\u00e1m seba vid\u00ed\u0161 ako neomyln\u00e9ho, toho, \u010do stoj\u00ed nad ka\u017ed\u00fdm.\u201c<\/p>\n\n\n\n Gabriel si zapichol do kore\u0148a ostr\u00fa kos\u0165 a z\u00edskal t\u00fdm v\u00fdzor akejsi proviz\u00f3rnej kosy.<\/p>\n\n\n\n \u201eNikto \u0165a nesmie spochybni\u0165. Nikto nem\u00f4\u017ee veri\u0165 v nie\u010do in\u00e9. A nikto ti nem\u00f4\u017ee odporova\u0165. Existuje len jedin\u00e1 pravda \u2013 t\u00e1 tvoja. A ver\u00edm, \u017ee tvoji nasledovn\u00edci bud\u00fa likvidova\u0165 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa vzopr\u00fa. Ale vie\u0161 \u010do, ty kozmick\u00e1 nula?\u201c Gabriel sa usmial \u2013 nie diabolsky, nie veselo. \u201eDal si vznikn\u00fa\u0165 \u017eivotu, ktor\u00fd je nespravodliv\u00fd. \u017divotu, ktor\u00fd nie je f\u00e9r. Ale v smrti\u2026 v smrti si budeme v\u0161etci rovn\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n Dopovedal a op\u00e4\u0165 si zahryzol do zakrvaven\u00e9ho jablka. Tentoraz v\u0161ak nie bezmy\u0161lienkovito, ale s vedom\u00edm \u013eud\u00ed, ktor\u00fdm ubl\u00ed\u017eil, ktor\u00ed teraz trpia. C\u00edtil siln\u00fa zodpovednos\u0165 za to v\u0161etko.<\/p>\n\n\n\n \u201eO \u010do ti ide, Gabriel?\u201c<\/p>\n\n\n\n \u201eMedzi tebou a \u013eu\u010fmi niet rozdielu \u2013 okrem priestoru a p\u00e1r m\u00fdtov navy\u0161e,\u201c odvetil, bl\u00fadivo pozeraj\u00fac na luster a kresby. So zvy\u0161kom s\u00edl vzal zakrvaven\u00e9 jablko a dojedol ho. Ke\u010f mu do\u0161li sily, zvy\u0161ok jablka spadol na zem a on naposledy vyd\u00fdchol. S n\u00edm zmizla aj posledn\u00e1 my\u0161lienka na Lethe.<\/p>\n\n\n\n Bytos\u0165 pre\u0161la ako tie\u0148 a\u017e pred tr\u00f3n a h\u013eadela na svoj znesv\u00e4ten\u00fd v\u00fdtvor. No vo vzduchu vlialo \u010dosi zvl\u00e1\u0161tne. Gabriel sa nenad\u00fdchol, ale aj tak op\u00e4\u0165 otvoril o\u010di. Hlavou sa pozrel na bytos\u0165 ako \u017eiv\u00fd \u010dlovek. Bytos\u0165 cuvla a\u017e k dver\u00e1m neprimerane r\u00fdchlo. Gabriel vzal od \u017eeny jej star\u00fd \u010dierny pl\u00e1\u0161\u0165 a napravil sa na tr\u00f3ne, pri\u010dom kosu si oprel o\u0148 tie\u017e.<\/p>\n\n\n\n \u201eLethe som miloval a nikdy u\u017e nedopust\u00edm, aby svet nebol f\u00e9r. \u013dudia ako ja a osobnosti ako ty tu bud\u00fa v\u017edy, ale moje nitky \u010dasu ich v\u017edy dobehn\u00fa. So \u017eivotom si rob, \u010do chce\u0161, pokra\u010duj v tom, \u010do rob\u00ed\u0161, ale ku mne sa dostane ka\u017ed\u00fd rovnako, bez rozdielu. A teraz u\u017e cho\u010f, m\u00e1m pred sebou ve\u013ea pr\u00e1ce.\u201c<\/p>\n\n\n\n Bytos\u0165 \u2013 hoci na nej nebolo vidie\u0165 \u017eiadnu \u010drtu nepokoja, strachu alebo hnevu \u2013 vy\u017earovala to v\u0161etko. V tieni zmizla a Gabriel len h\u013eadel pred seba. Bez v\u00fdrazu, ako keby nec\u00edtil ni\u010d. Ako keby h\u013eadel do pr\u00e1zdna, ale v skuto\u010dnosti len rozpestieral a skracoval svoje nitky \u017eivota.<\/p>\n\n\n\n Gabrielov denn\u00edk<\/strong><\/p>\n\n\n\n Svet sa prebudil do nov\u00e9ho r\u00e1na. Niektor\u00ed besneli, in\u00ed kri\u010dali od strachu. No boli aj tak\u00ed, ktor\u00ed to priv\u00edtali s tich\u00fdm pokojom v srdci. Trvalo ist\u00fd \u010das, k\u00fdm sa v\u0161etko zaradilo sp\u00e4\u0165 do prirodzen\u00e9ho cyklu, ale ako v\u017edy \u2013 svet sa prisp\u00f4sobil.<\/p>\n\n\n\n Mest\u00e1, v ktor\u00fdch sa kedysi nedalo d\u00fdcha\u0165, sa vy\u013eudnili. Niektor\u00e9 zanikli, no na ich mieste vyr\u00e1stli nov\u00e9 \u2013 pokojnej\u0161ie, \u00faprimnej\u0161ie. \u013dudia za\u010dali op\u00e4\u0165 c\u00edti\u0165. Nie zo zvyku, ale z potreby. Nekonali preto, aby pre\u017eili ve\u010dnos\u0165, ale aby pre\u017eili ka\u017ed\u00fd de\u0148 s d\u00f4vodom. Mali sny, ciele, pocity, ktor\u00e9 si neodkladali na \u201enesk\u00f4r\u201c, lebo vedeli, \u017ee \u201enesk\u00f4r\u201c u\u017e nemus\u00ed pr\u00eds\u0165.<\/p>\n\n\n\n Ka\u017ed\u00e9 naroden\u00e9 die\u0165a bolo z\u00e1zrakom, nie \u010d\u00edslom. Rados\u0165ou, nie bremenom. A hoci vojny pretrv\u00e1vali a smr\u0165 st\u00e1le kr\u00e1\u010dala ulicami, \u013eudia ju u\u017e nebrali ako trest, ale ako pripomienku \u2013 \u017ee \u010das je dar. Vym\u00fd\u0161\u013eali n\u00e1stroje, lieky, my\u0161lienky. Rodili sa nov\u00e9 kr\u00e1\u013eovstv\u00e1, \u0161t\u00e1ty, hodnoty.<\/p>\n\n\n\n Nekone\u010dn\u00fd \u017eivot bez cie\u013ea nahradila kone\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 mala tv\u00e1r \u2013 osobn\u00fa, krehk\u00fa a jedine\u010dn\u00fa. A pr\u00e1ve t\u00e1 priniesla zmysel. \u013dudstvo precitlo. Zo sklenenej apatie vst\u00fapilo do nedokonalej, no n\u00e1dhernej reality. Do sveta, kde bol ka\u017ed\u00fd de\u0148 v\u00fdnimo\u010dn\u00fd, pr\u00e1ve preto, \u017ee mohol by\u0165 posledn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f sa m\u00f4j osud raz op\u00e4\u0165 pretne s Lethe, porozpr\u00e1vam jej o tom, \u010do vid\u00edm. O tom, ako sa \u013eudia prestali b\u00e1\u0165 c\u00edti\u0165 \u2013 sm\u00fatok, \u0161\u0165astie, l\u00e1sku aj stratu \u2013 a pr\u00e1ve v\u010faka tomu za\u010dali op\u00e4\u0165 \u017ei\u0165.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Temnota sa ml\u010dky vytr\u00e1cala. Noc ustupovala ne\u00faprosn\u00fdm l\u00fa\u010dom slnka. Gabriel zovrel ruky, ke\u010f ho znova prebodla boles\u0165. Hlbok\u00e1 rana v…<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":1947,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"single-fullwidth.php","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[14],"tags":[52,53],"class_list":["post-1940","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-pribehy","tag-fantasy","tag-writting"],"menu_order":0,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1940","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1940"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1940\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1941,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1940\/revisions\/1941"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1947"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1940"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1940"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1940"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
M\u00e1m prichystan\u00e9 v\u0161etko d\u00f4le\u017eit\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Gabriel chv\u00ed\u013eu h\u013eadel na Lilit, potom len ticho prik\u00fdvol. \u201eTak dobre,\u201c odvetil chladne a vykro\u010dil vlastnou cestou, zatia\u013e \u010do si Lilit utierala slzy.<\/p>\n\n\n\n
\u201eD\u00edky, budem na to myslie\u0165,\u201c odvetil sarkasticky.<\/p>\n\n\n\n
Prech\u00e1dzali uli\u010dkami pln\u00fdmi prachu a piesku. Na sten\u00e1ch prad\u00e1vnych budov boli ryhy a kresby \u2013 najprv zobrazovali Eden ako z\u00e1hradu so stromom, no \u010d\u00edm \u010falej \u0161li, t\u00fdm viac sa menili na mesto pln\u00e9 \u013eud\u00ed.<\/p>\n\n\n\n