Salazar udrel do stola tak silno, a\u017e sa Teodorov tanier s jedlom o milimeter posunul.<\/p>\n\n\n\n
\u201eS moj\u00edm titulom v R\u00ed\u0161skom r\u00e1de nebude m\u00f4j syn nejak\u00fdm oby\u010dajn\u00fdm n\u00e1morn\u00edkom na bezv\u00fdznamnej ryb\u00e1rskej lodi! Chce\u0161 sn\u00e1\u010f sp\u00f4sobi\u0165 hanbu n\u00e1\u0161mu rodu?\u201c zreval.<\/p>\n\n\n\n
Teodor nestihol ani otvori\u0165 \u00fasta a st\u00f4l schytal \u010fal\u0161iu ranu.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTvoja matka cestuje naprie\u010d cel\u00fdm kontinentom, aby si mal blahobyt, v ktorom si teraz \u017eije\u0161. Ja sa idem zodra\u0165, len aby som udr\u017eal t\u00fdch \u00fabo\u017eiakov v discipl\u00edne, a ty si chce\u0161 vyrazi\u0165 na more, akoby si bol v rozpr\u00e1vke?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eChcem by\u0165 len ako ty. A to sa nenau\u010d\u00edm, k\u00fdm budem tr\u010da\u0165 doma na s\u00fa\u0161i,\u201c odsekol Teodor.<\/p>\n\n\n\n
Salazar na\u0148ho uprel poh\u013ead dravca. \u201eNep\u00f4jde\u0161 nikam. Si jedin\u00fd syn tejto rodiny. Ak to bude nutn\u00e9, na s\u00fa\u0161i str\u00e1vi\u0161 to\u013eko \u010dasu, k\u00fdm nesplod\u00ed\u0161 dedi\u010da.\u201c<\/p>\n\n\n\n
V Teodorovi vrel hnev. Vtom v\u0161ak do miestnosti vst\u00fapila Alica a jeho vn\u00fatorn\u00fd tlak sa n\u00e1hle vyparil. Svojej sestre venoval letm\u00fd \u00fasmev.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePozri sa na Alicu,\u201c pokra\u010doval Salazar a jeho hlas znel u\u017e pokojnej\u0161ie, no o to nebezpe\u010dnej\u0161ie. \u201eT\u00e1 sa bude vyd\u00e1va\u0165. A nie za hocikoho. Jej svadba n\u00e1m zabezpe\u010d\u00ed stoli\u010dku u samotn\u00e9ho cis\u00e1ra.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Teodor si v\u0161imol, ako sa Alica zachvela. V jej tv\u00e1ri videl neskr\u00fdvan\u00fd odpor, no Salazar bol, naopak, nesmierne py\u0161n\u00fd. Odrazu sa nahlas rozosmial, akoby na nie\u010do pri\u0161iel.<\/p>\n\n\n\n
\u201eM\u00e1m to! P\u00f4jde\u0161 do administrat\u00edvy a \u010dasom sa vypracuje\u0161 na niekoho d\u00f4le\u017eit\u00e9ho.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Teodor sklopil zrak a h\u013eadel na svoj odraz v mastnej \u010depeli no\u017ea.<\/p>\n\n\n\n
Nesk\u00f4r ostrov zaliala hlbok\u00e1 noc. Teo sedel pri svie\u010dke a h\u013eadel do knihy, no p\u00edsmen\u00e1 pred n\u00edm tancovali. My\u0161lienkami bol u\u017e niekde \u00faplne inde.<\/p>\n\n\n\n
Zo steny zapo\u010dul dve zaklopania. Teo zavrel knihu a zakopal jeden raz. Tento syst\u00e9m dorozumievania si vymysleli u\u017e ako deti, ke\u010f mali oddelen\u00e9 izby, no chceli sa spolu rozpr\u00e1va\u0165.<\/p>\n\n\n\n
V z\u00e1mku vl\u00e1dla tma a chlad, ke\u010f do jeho izby vst\u00fapila Alica.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co sa deje, sestri\u010dka?\u201c sp\u00fdtal sa a srdce mu bu\u0161ilo tak silno, a\u017e ho s\u00e1m po\u010dul.<\/p>\n\n\n\n
Alica si bleskov\u00fdm krokom sadla ved\u013ea neho na poste\u013e; ruky sa jej triasli. Jej hlas sa chvel, akoby chcela poveda\u0165 mili\u00f3n slov, ale nedok\u00e1zala ani jedno. Teo ju objal. Po chv\u00edli sa Alica upokojila a pozrela na\u0148ho.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNechcem ten sob\u00e1\u0161. Viktor Heralez m\u00e1 cez \u0161tyridsa\u0165 a je to odporn\u00e9 prasa.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Teo sa zamyslel. \u201eTak ute\u010dieme.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAko, Teo? Na\u0161i n\u00e1s nikdy neprestan\u00fa h\u013eada\u0165,\u201c Alica si pretrela tv\u00e1r. \u201eBudeme sa musie\u0165 cel\u00fd \u017eivot schov\u00e1va\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eMore m\u00e1 ve\u013ea ostrovov a n\u00e1dhern\u00fdch miest. M\u00f4\u017eeme \u00eds\u0165, kam len chceme. M\u00f4\u017eeme zohna\u0165 lo\u010f a plavi\u0165 sa,\u201c navrhol Teo.<\/p>\n\n\n\n
Alica si utrela slzy. \u201eTo nep\u00f4jde. Za tri dni u\u017e odch\u00e1dzam a bohvie, \u010di sa e\u0161te niekedy uvid\u00edme.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Teo sa na \u0148u uprene pozrel. \u201ePozri, nie\u010do vymysl\u00edm. Popr\u00edpade otcovi povieme, \u010do c\u00edtime. Nem\u00f4\u017ee n\u00e1s don\u00fati\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Alica prik\u00fdvla a obaja e\u0161te chv\u00ed\u013eu ostali v objat\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Na druh\u00fd de\u0148 slnko svietilo za mrakmi. Salazar hladkal svojho psa a naz\u00fdval ho mil\u00e1\u010dikom. Ke\u010f dnu vst\u00fapil Teo, Salazar nahodil pr\u00edsnej\u0161iu tv\u00e1r a vystrel sa za stolom.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVolal si ma, otec?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u00c1no. Pozn\u00e1\u0161 mlad\u00e9ho Gorra? Vezmi to vrece v rohu a odnes ho jeho matke a s\u00farodencom.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co sa stalo so Sebastianom?\u201c sp\u00fdtal sa Teo.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTen bastard dobodal vlastn\u00e9ho tatka a u\u0161iel nevedno kam. Ale my ho n\u00e1jdeme. Tak bu\u010f trocha u\u017eito\u010dn\u00fd a odnes im to.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Teo vzal \u0165a\u017ek\u00e9 vrece a \u0161iel. Musel be\u017ea\u0165 r\u00fdchlo. Siln\u00fd d\u00e1\u017e\u010f sa z mrakov valil ako z krhly a blesky v dia\u013eke nad morom \u0161\u013eahali ako bi\u010d o ko\u0148a. Teo utekal a nohy sa mu zar\u00fdvali do mokr\u00e9ho piesku, hoci ho vrece na pleci \u0165a\u017eilo. Na \u00fastach mal v\u0161ak \u00fasmev a vypiskoval si \u0161panielsk\u00fa mel\u00f3diu. Na b\u00farku sa te\u0161il ve\u010dnos\u0165; pripom\u00ednala mu nepriaze\u0148 osudu, ktor\u00e1 dok\u00e1\u017ee by\u0165 slobodn\u00e1 len v chaose b\u00farky. Len v chaose a tlaku videl slobodu \u013eudsk\u00e9ho ducha.<\/p>\n\n\n\n
Prebehol k star\u00e9mu kamenn\u00e9mu domu na okraji ostrova a zaklopal. Z \u010dela si vyhrnul mokr\u00e9 vlasy, na tv\u00e1ri st\u00e1le \u00fasmev. Dvere sa otvorili.<\/p>\n\n\n\n
\u201eOtec v\u00e1m posiela toto a odkazuje \u00faprimn\u00fa s\u00fastras\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Gorrova matka si utrela mokr\u00e9 o\u010di a Tea bez slova objala. Teo bol v takom \u0161oku, \u017ee zamrzol.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePo\u010f \u010falej, Teo, spravila som rybiu polievku.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Teo vo\u0161iel dnu ako om\u00e1men\u00fd. V kuchyni si ne\u0161ikovne sadol za st\u00f4l a na jeho hrane si v\u0161imol nev\u00fdrazn\u00fd \u010derven\u00fd f\u013eak.<\/p>\n\n\n\n
\u201eSebastian bol v\u017edy zvl\u00e1\u0161tny chlapec\u2026\u201c za\u010dala. \u201eVe\u013eakr\u00e1t som videla, ako r\u00e1d ubli\u017euje chrob\u00e1kom alebo pich\u00e1 palicou do m\u0155tvych \u010dajok. Ale ne\u010dakala by som ani vo sne, \u017ee ubl\u00ed\u017ei svojmu otcovi.\u201c Podala Teovi polievku. \u201eHerman nebol nikdy dokonal\u00fd otec, ale \u017eiadny otec si nezasl\u00fa\u017ei nie\u010do tak\u00e9.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAj ke\u010f ide o zl\u00e9ho \u010dloveka?\u201c sp\u00fdtal sa Teo.<\/p>\n\n\n\n
Matka sa na\u0148ho pozrela a razantne odvetila: \u201eNikto nie je tak\u00fd zl\u00fd, aby si zasl\u00fa\u017eil smr\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Teo zamyslene jedol. Gorrova matka pobehovala sem a tam ako Bludn\u00fd Holan\u010fan.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f b\u00farka pre\u0161la, Teo si sadol na pl\u00e1\u017e k skale. Zapisoval si do denn\u00edka a skleslo h\u013eadel za horizont. Hlavou mu behala jedin\u00e1 ot\u00e1zka: Pre\u010do to Sebastian spravil? Bol rozhodnut\u00fd na to pr\u00eds\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Medzit\u00fdm sa Alica nerv\u00f3zne prech\u00e1dzala po izbe a hr\u00fdzla si nechty. Dnu vst\u00fapila slu\u017eobn\u00ed\u010dka: \u201eV\u00e1\u0161 otec v\u00e1s o\u010dak\u00e1va.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Alica prehltla slinu a vyrazila. V pracovni Salazar meditoval nad ve\u013ekou mapou.<\/p>\n\n\n\n
\u201eZajtra vyraz\u00ed\u0161, dc\u00e9rka moja. Si pripraven\u00e1?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Alica zostala ako primrazen\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
\u201eViem, \u017ee \u0165a to stresuje,\u201c podi\u0161iel k nej. \u201eAle je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sme n\u00e1\u0161 rod presadili a\u017e k ve\u013ek\u00e9mu stolu. Ch\u00e1pe\u0161 to, v\u0161ak?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Alica sklonila hlavu a jemne prik\u00fdvla. Potom sa v\u0161ak nad\u00fdchla a pozrela mu priamo do o\u010d\u00ed: \u201eNechcem to. Chcem sa vyda\u0165 z l\u00e1sky, nie z don\u00fatenia.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Salazar zamyslene k\u00fdvol hlavou a vr\u00e1til sa k stolu. \u201eAlica, v \u017eivote nem\u00e1me v\u017edy to, \u010do chceme. Tak sa priprav, nech na princa sprav\u00ed\u0161 dojem.\u201c Jeho hlas ochladol.<\/p>\n\n\n\n
Alica utiekla do svojej komnaty. C\u00edtila v ruk\u00e1ch nap\u00e4tie a bezv\u00fdchodiskovos\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Na druhom konci ostrova sa Teo pr\u00e1ve vl\u00e1mal do Sebastianovej izby. Pod poste\u013eou na\u0161iel uzamknut\u00fa krabicu. Pr\u00e1ve ke\u010f ju bral pod pazuchu, zapo\u010dul \u017eensk\u00fd hlas: \u201eSi to ty, Sebastian?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Matka vo\u0161la do izby, no videla len pr\u00e1zdno a otvoren\u00e9 okno. Oprela sa o stenu, sadla si na zem a rozplakala sa.<\/p>\n\n\n\n
Teo utiekol na pl\u00e1\u017e a kame\u0148om surovo rozbil z\u00e1mok na krabici. Boli v nej hra\u010dky, talizmany a primit\u00edvna kresba starej ve\u017ee.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNevedel som, \u017ee vie kresli\u0165,\u201c za\u0161epkal a o\u010di sa mu otvorili dokor\u00e1n. Vedel, \u010do je to za miesto. Rozbehol sa k ve\u017ei na druhom konci lesa.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f sa k nej dostal, videl ako kvapky vody bi\u010duj\u00fa star\u00fa kamenn\u00fa stavbu. Vo\u0161iel dnu a vo ve\u017ei f\u00fakal chladn\u00fd vietor. Teo sa objal rukami, aby sa zahrial. Uvidel \u010fal\u0161iu, tentoraz otvoren\u00fa krabi\u010dku. Boli v nej v\u00fdstri\u017eky z nov\u00edn o banditoch, o pir\u00e1tskych kapit\u00e1noch a \u010dl\u00e1nok o ostrove Tortuga s pod\u010diarknutou fr\u00e1zou: \u201eSloboda? To je pir\u00e1tska l\u00e1ska!\u201c<\/p>\n\n\n\n
Na\u0161iel tam aj tri kresby: mon\u0161trum s prive\u013ek\u00fdmi rukami siahaj\u00face na mal\u00fd dom\u010dek; to ist\u00e9 mon\u0161trum pre\u0161krtnut\u00e9 takou silou, a\u017e hrot ceruzky prebodol papier; a nakoniec osamel\u00e1 \u010diara ved\u00faca k slnku, po ktorej kr\u00e1\u010dal niekto pr\u00edli\u0161 mal\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
Teo padol na zadok. C\u00edtil chu\u0165 na pla\u010d kv\u00f4li Sebastianovi a zlos\u0165 na to, \u010do mu otec urobil. Nie\u010do v jeho vn\u00fatri mu hovorilo, \u017ee Sebastian urobil spr\u00e1vnu vec.<\/p>\n\n\n\n
Domov sa vracal zlomen\u00fd, k\u00fdm oblohu zalievala b\u00farkov\u00e1 temnota.<\/p>\n\n\n\n
Doma Teo sledoval Salazara, ako odch\u00e1dza z pracovne. R\u00fdchlo vk\u013azol dnu a preh\u013eadal st\u00f4l. Ni\u010d. Potom si v\u0161imol otcov kab\u00e1t \u2013 na boku bola kresadlov\u00e1 pi\u0161to\u013e. Vzal ju a schoval si ju za tri\u010dko.<\/p>\n\n\n\n
O p\u00e4tn\u00e1s\u0165 min\u00fat nesk\u00f4r u\u017e v\u0161etci sedeli pri ve\u010deri. Atmosf\u00e9ra bola dusiv\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
\u201eSi na zajtra pripraven\u00e1, Alica?\u201c pozrel Salazar ostro na dc\u00e9ru.<\/p>\n\n\n\n
\u201eOna nikam nejde, otec,\u201c ozval sa Teo. Pod stolom nen\u00e1padne dr\u017eal nabit\u00fa pi\u0161to\u013e.<\/p>\n\n\n\n
Salazar prekvapene zdvihol zrak: \u201e\u010co si to povedal?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNechc\u2026\u201c za\u010dala Alica, no brat ju preru\u0161il.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAlica nikam nejde. Ona nie je tovar!\u201c<\/p>\n\n\n\n
Salazar vrazil do stola: \u201eTy nerozhoduje\u0161 o tejto dom\u00e1cnosti!\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNedovol\u00edm, aby si ju odviedol!\u201c<\/p>\n\n\n\n
Salazar sa schuti zasmial. \u201eA ako mi v tom chce\u0161 zabr\u00e1ni\u0165? Zajtra ju vyd\u00e1me a teba zavriem do komnaty, k\u00fdm nedospeje\u0161.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Teo \u0165a\u017eko prehltol. \u201eJa ti to nedovol\u00edm,\u201c vykoktal.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTak ty mi to nedovol\u00ed\u0161?!\u201c zreval Salazar tak silno, a\u017e sa to oz\u00fdvalo pal\u00e1com. Postavil sa a vzal reme\u0148. \u201eVid\u00edm, \u017ee si \u017eiada\u0161 v\u00fdprask.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePros\u00edm,\u201c hlesol Teo, no ke\u010f sa k nemu otec pribl\u00ed\u017eil, vytiahol zbra\u0148 a strelil ho do panvy.<\/p>\n\n\n\n
Alica vykr\u00edkla, Salazar padol v bolestiach na zem. Teo roztrasenou rukou odhodil zbra\u0148 a podi\u0161iel k sestre. \u201eTeraz m\u00f4\u017eeme ujs\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Alica sa mu vyhla s nesmiernym strachom v o\u010diach.<\/p>\n\n\n\n
\u201eSestri\u010dka, m\u0148a sa nemus\u00ed\u0161 b\u00e1\u0165\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eT\u00fdm, \u017ee zavra\u017ed\u00ed\u0161 otca?!\u201c preru\u0161ila ho a c\u00favla k dver\u00e1m. \u201eToto som nechcela. Obaja ste mon\u0161tr\u00e1. Ste chor\u00ed!\u201c<\/p>\n\n\n\n
Otvorila dvere a rozbehla sa do siln\u00e9ho da\u017e\u010fa. Teo za \u0148ou z pln\u00fdch p\u013e\u00fac kri\u010dal: \u201eJa si \u0165a n\u00e1jdem, Alica! N\u00e1jdem!\u201c<\/p>\n\n\n\n
Alica sa nezastavovala, brodila sa bahnom so \u0161pinav\u00fdmi \u0161atami. Pri\u0161la k prvej ryb\u00e1rskej lodi, kde st\u00e1li dvaja mu\u017ei \u2013 jeden mal\u00fd a chud\u00fd, druh\u00fd obrovsk\u00fd a koktav\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
Teo h\u013eadel na blesky. Potom sa oto\u010dil k otcovi, ktor\u00fd za sebou zanech\u00e1val kalu\u017e krvi. Salazar sa plazil a prosil o milos\u0165, k\u00fdm sa k nemu Teo bl\u00ed\u017eil ako hladn\u00e1 \u0161elma.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVzal si mi to posledn\u00e9, na \u010dom mi z\u00e1le\u017ealo,\u201c vzal Teo n\u00f4\u017e zo stola. \u201eUrobil si zo m\u0148a mon\u0161trum. Prisah\u00e1m, \u017ee vy\u010dist\u00edm svet od svinstva, ako si ty a tvoj R\u00ed\u0161sky r\u00e1d.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Postavil sa nad neho. \u201eZalejem cel\u00e9 more krvou. Proti oh\u0148u oh\u0148om!\u201c<\/p>\n\n\n\n
A za\u010dal do Salazara hystericky boda\u0165. Krv striekala na steny, k\u00fdm Salazar neostal nehybn\u00fd so stovkou r\u00e1n v tele.<\/p>\n\n\n\n
Teo zahodil n\u00f4\u017e a vy\u0161iel von. Sadol si na schod a nechal d\u00e1\u017e\u010f, aby z neho zmyl krv. Nakoniec si za\u010dal ticho pospevova\u0165:<\/p>\n\n\n\n
\u201eEl silencio cae en la oscuridad, bajo el manto de la soledad. Un susurro trae la cruel verdad: la llegada de la muerte roja.\u201c<\/p>\n\n\n\n
V ten de\u0148 sa zrodilo mon\u0161trum, o ktorom sa raz bud\u00fa p\u00edsa\u0165 krvav\u00e9 legendy.<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Salazar udrel do stola tak silno, a\u017e sa Teodorov tanier s jedlom o milimeter posunul. \u201eS moj\u00edm titulom v R\u00ed\u0161skom…<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2047,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"single-fullwidth.php","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[14],"tags":[],"class_list":["post-2042","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-pribehy"],"menu_order":0,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2042","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2042"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2042\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2045,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2042\/revisions\/2045"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2047"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2042"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2042"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2042"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}