\u201eTati, pre\u010do nechce\u0161 prija\u0165 t\u00fa pr\u00e1cu od uja?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eSom si ak\u00fdsi neist\u00fd, Ela,\u201c odvetil Ren\u00e9 a prepol stiera\u010de, hoci okno bolo such\u00e9. \u201eVie\u0161, v \u017eivote nem\u00f4\u017ee\u0161 do v\u0161etk\u00e9ho len tak hopn\u00fa\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Mal\u00e1 Ela na neho pozrela s ve\u013ek\u00fdmi, zvedav\u00fdmi o\u010dami. \u201eA ako potom bude\u0161 vedie\u0165, \u010do m\u00e1\u0161 r\u00e1d?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9 sa pousmial a zastal na najbli\u017e\u0161ej pumpe. \u201eDobre, ideme nak\u00fapi\u0165. Za pol hodiny sme na chate.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Vo\u0161li dovn\u00fatra. Vzduch tam bol chladn\u00fd a pr\u00edjemn\u00fd. Ren\u00e9 vzal ko\u0161\u00edk a prech\u00e1dzal medzi reg\u00e1lmi.<\/p>\n\n\n\n
\u201eMlieko v sklenenej f\u013ea\u0161i?\u201c zasmial sa. \u201eC\u00edtim sa ako na ran\u010di.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Hodil ho do ko\u0161\u00edka a pre\u0161li k pokladni.<\/p>\n\n\n\n
\u201eDobr\u00fd de\u0148, pane,\u201c pozdravil predava\u010d.<\/p>\n\n\n\n
\u201eDobr\u00fd. Budem plati\u0165 kartou.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eKam smerujete, niekde na p\u00e1rty?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie, na takie u\u017e som star\u00fd. S dc\u00e9rou ideme na chatu.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9 sa pozrel na Elu, ale predava\u010d sa na zlomok sekundy zarazil, prsty mu zastali nad termin\u00e1lom. Potom sa usmial. \u201ePozor na cest\u00e1ch. Slnko tu pe\u010die stato\u010dne.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9 k\u00fdvol a po\u010fakoval. Ke\u010f nasadli op\u00e4\u0165 do auta a odch\u00e1dzali, predava\u010d vy\u0161iel pred pumpu a d\u00edval sa za nimi, a\u017e k\u00fdm jasn\u00e1 \u010derven\u00e1 farba nezmizla.<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9 otvoril dvere a Ela vbehla so spevom dnu. Rozbehla sa rovno k pohovke, zatia\u013e \u010do on odkladal ta\u0161ky. Pri vyba\u013eovan\u00ed narazil na f\u013ea\u0161u \u010derven\u00e9ho v\u00edna. Zamra\u010dil sa.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNepam\u00e4t\u00e1m sa, \u017ee by som ju kupoval.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Chata p\u00f4sobila novo a \u010disto. Vo vzduchu bolo c\u00edti\u0165 \u010derstv\u00e9 drevo a slab\u00fa v\u00f4\u0148u levandule.<\/p>\n\n\n\n
Slnko u\u017e zapadlo, ke\u010f spolu st\u00e1li v k\u00fape\u013eni a \u010distili si zuby. Ren\u00e9 si v\u0161imol, \u017ee jeho odraz sa ob\u010das pohol o zlomok sekundy nesk\u00f4r. Niekedy obraz v zrkadle akoby presko\u010dil.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVid\u00ed\u0161 to tie\u017e?\u201c sp\u00fdtal sa ticho.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co mysl\u00ed\u0161, oci?\u201c odpovedala Ela nevinn\u00fdm hlasom. Chv\u00ed\u013eu na\u0148 h\u013eadela, potom len m\u00e1vla rukou.<\/p>\n\n\n\n
O chv\u00ed\u013eu v kuchyni ho premohla zvl\u00e1\u0161tna chu\u0165 na v\u00edno.<\/p>\n\n\n\n
\u201eUm\u00fdval som si zuby, ale\u2026\u201c zamrmlal si pre seba, nalial si poh\u00e1r a napil sa.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f prech\u00e1dzal okolo k\u00fape\u013ene, perif\u00e9rne si v\u0161imol Elu, ako sa pozer\u00e1 do zrkadla. Jej odraz jej m\u00e1val. Zastal, oto\u010dil sa sp\u00e4\u0165, ale odraz st\u00e1l pokojne, ni\u010d nebolo inak.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNebude\u0161 dnes spinka\u0165 ved\u013ea m\u0148a, oci?\u201c sp\u00fdtala sa potom s ve\u013ek\u00fdmi, prosebn\u00fdmi o\u010dami.<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9 sa usmial. Onedlho ju ulo\u017eil, pre\u010d\u00edtal kr\u00e1tku rozpr\u00e1vku a nechal sa unies\u0165 jej pokojom, a\u017e spolu zaspali.<\/p>\n\n\n\n
V noci ho prebudil detsk\u00fd smiech. Ela nikde. Zm\u00e4tene vstal a vy\u0161iel na chladn\u00fa chodbu. Smiech prich\u00e1dzal z k\u00fape\u013ene, no svetlo bolo zhasnut\u00e9. Zasvietil a opatrne sa bl\u00ed\u017eil.<\/p>\n\n\n\n
\u201eEla, si v poriadku?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTati, aut\u00ed\u010dko,\u201c zaznelo spoza dver\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Smiech vystriedal nepr\u00edjemn\u00fd krik. Rozbehol sa, jej meno mu rezonovalo v hrdle. Prudko otvoril dvere, zasvietil\u2026 a uvidel ju. Nedotknut\u00fa \u2013 ale za sklom.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAhoj, tati.\u201c Zam\u00e1vala mu a dodala: \u201eU\u017e mus\u00edm \u00eds\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Oto\u010dila sa chrbtom, ostali po nej len obrysy v dia\u013eke.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie\u2026 nie, Ela!\u201c kri\u010dal. Chytil sklo a udieral do\u0148. \u201eToto mus\u00ed by\u0165 sen. Toto nie je re\u00e1lne!\u201c<\/p>\n\n\n\n
B\u00fa\u0161il p\u00e4s\u0165ou, no zrazu cez sklo pre\u0161iel a dopadol na kamenn\u00fa zem v pivnici. Zm\u00e4tene sa chytil za z\u00e1tylok a vstal. Rozhliadol sa po osvetlenej miestnosti a v\u0161imol si schody a dvere, ktor\u00e9 sa zatvorili.<\/p>\n\n\n\n
Pomaly po nich vyst\u00fapal a otvoril dvere. Vtom ho zasypalo mno\u017estvo pr\u00e1zdnych flia\u0161 od alkoholu. Prederavil sa pomedzi ne a dostal sa na koniec miestnosti. Otvoril \u010fal\u0161ie dvere a ocitol sa na mieste, ktor\u00e9 pripom\u00ednalo bar.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAaa, na teba som \u010dakal,\u201c povedal s \u00fasmevom mu\u017e sediaci za stolom. \u201eTy si Ren\u00e9, v\u0161ak? Po\u010f, sadni si. D\u00e1me po jednom.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eH\u013ead\u00e1m svoju dc\u00e9ru. Nevidel si ju?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNo\u2026 kto vie, kto vie. Z\u00e1le\u017e\u00ed, \u010di si so mnou kopne\u0161.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9 k nemu prist\u00fapil. \u201ePotrebujem ju n\u00e1js\u0165, nie tu s tebou chlasta\u0165,\u201c odvetil nahnevane.<\/p>\n\n\n\n
\u201eChlasta\u0165? Chlasta\u0165?!\u201c zreval mu\u017e a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed vypil pol f\u013ea\u0161e rumu. \u0164a\u017eko d\u00fdchaj\u00fac sa odlepil zo stoli\u010dky a prevr\u00e1til st\u00f4l. Vyzeral zanedbane, \u0161pinavo. \u201eOoo \u00e1no, \u010dlovek si raz vypije a u\u017e je z neho alkoholik! Dne\u0161n\u00e1 ml\u00e1de\u017e u\u017e ni\u010d in\u00e9 ani nevie!\u201c<\/p>\n\n\n\n
Pribli\u017eoval sa k Ren\u00e9mu, ten pomaly c\u00faval.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTie va\u0161e ako\u017ee zdrav\u00e9 stravy\u2026 v\u017edy vrav\u00edm, \u017ee jebn\u00fa\u0165 si jeden je lep\u0161ie ne\u017e ak\u00fdko\u013evek doktor!\u201c Schmatol Ren\u00e9ho a hodil ho na druh\u00fd koniec izby. \u201ePozri sa na m\u0148a! Som zdrav\u00fd a siln\u00fd ako repa!\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eV\u00f4bec ti nerozumiem,\u201c odsekol Ren\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9 sa br\u00e1nil, no mu\u017e ho silno udrel a znovu odhodil. Potom si zo zeme vzal f\u013ea\u0161u a dopil ju.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVie\u0161 \u010do? Ja sa nemus\u00edm nikomu p\u00e1\u010di\u0165. Pre seba som dobr\u00fd, m\u00e1m svoje roky, tak \u010do.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Mu\u017e sa ho znova chytil, no Ren\u00e9 zreval hnevom: \u201eDos\u0165! Potrebujem n\u00e1js\u0165 svoju dc\u00e9ru. A ty sa potrebuje\u0161 da\u0165 dokopy! Pozri sa na seba, toto nie je \u017eivot, ale pomal\u00e9 umieranie. A kv\u00f4li \u010domu? Zo strachu \u017ei\u0165? M\u00e1\u0161 na viac!\u201c<\/p>\n\n\n\n
Mu\u017e sa zastavil, v o\u010diach sa mu zablyslo pochopenie. \u201eV\u017edy mi to pom\u00e1halo\u2026 v ka\u017edej situ\u00e1cii.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePozri sa na neho. Naokolo. Pomohlo ti to?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Obzrel sa. S pla\u010dom si sadol na zem a oprel sa o stenu. \u201eJa neviem, ako unikn\u00fa\u0165. Ja to neviem.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9 si k nemu k\u013eakol a polo\u017eil mu ruku na rameno. \u201eZa\u010dneme t\u00fdm, \u017ee to tu upraceme.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Mu\u017e sa na\u0148 pozrel cez slzy a jemne sa usmial. F\u013ea\u0161e okolo nich za\u010dali mizn\u00fa\u0165, rozpl\u00fdva\u0165 sa ako dym, a\u017e bola miestnos\u0165 \u010dist\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
\u201eMus\u00ed\u0161 \u00eds\u0165 do \u010fal\u0161ej izby.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9 prik\u00fdvol, vstal a zamieril k dver\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePo\u010dkaj,\u201c zastavil ho a hodil mu k\u013e\u00fa\u010d.<\/p>\n\n\n\n
\u201eJe toto len sen?\u201c sp\u00fdtal sa Ren\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
\u201eM\u00f4\u017ee\u2026 aj nemus\u00ed\u2026 ktovie.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9 odomkol dvere a vst\u00fapil.<\/p>\n\n\n\n
Miestnos\u0165 bola tmav\u00e1, s kresbami n\u00e1bytku, okien a postavi\u010diek. Uprostred sedela chrbtom \u017eena. Spievala si a \u010dosi hojdala v ruk\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n
\u201eHla\u010f na svetlo sveta. Ke\u010f de\u0148 sa kon\u010d\u00ed, som tu pre teba, moj\u00edm srdcom si mil\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u017dena sa oto\u010dila. V n\u00e1ru\u010d\u00ed mala star\u00fa b\u00e1biku.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVy mus\u00edte by\u0165 \u00fadr\u017eb\u00e1r,\u201c uk\u00e1zala prstom na nakreslen\u00fd spor\u00e1k. \u201ePros\u00edm, neviem, \u010do s t\u00fdm je, pozrite sa na to.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eMadam, h\u013ead\u00e1m svoju dc\u00e9ru.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eM\u00e1te si lep\u0161ie str\u00e1\u017ei\u0165 svoje deti,\u201c odsekla ho.<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9mu to nedalo: \u201ePre\u010do chov\u00e1te b\u00e1biku?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePros\u00edm? Ak\u00fa b\u00e1biku? To je m\u00f4j mali\u010dk\u00fd Daniel.\u201c Vstala, jej telo bolo bled\u00e9 s v\u00fdzorom kostlivca. \u201eJe e\u0161te mal\u00fd, ale s moj\u00edm drah\u00fdm u\u017e spor\u00edme na jeho bud\u00facnos\u0165, v\u0161ak, drah\u00fd?\u201c Pozrela na kresbu postavy.<\/p>\n\n\n\n
\u201eMadam, ni\u010d tu nie je re\u00e1lne.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u017dena sa na neho zhrozene pozrela. Oto\u010dila sa a polo\u017eila b\u00e1biku do kreslenej postie\u013eky. Vytiahla z matraca n\u00f4\u017e a porezala Ren\u00e9mu l\u00edce. Ren\u00e9 zastonal, ale potom sa \u0161ikovne vyh\u00fdbal.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePozri, nechcel som \u0165a urazi\u0165, ale v\u0161etko, \u010do tu je, tak tu nie je, ch\u00e1pe\u0161?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u017dena zakri\u010dala a sko\u010dila na neho. I\u0161la ho bodn\u00fa\u0165, ale Ren\u00e9 jej chytil ruky. Obaja v \u013eahu bojovali, a\u017e k\u00fdm Ren\u00e9 s \u0165a\u017ek\u00fdm, ud\u00fdchan\u00fdm hlasom nepovedal: \u201eTo, \u010do sa ti stalo, muselo by\u0165 stra\u0161n\u00e9. Povedz mi o tom, pros\u00edm, viac.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u017dena sa na neho s mokr\u00fdmi o\u010dami pozrela. Zahodil jej n\u00f4\u017e a vstala. Slzy jej stekali po l\u00edci.<\/p>\n\n\n\n
\u201eMali sme \u00eds\u0165 len do nemocnice, syn\u010dek stra\u0161ne ka\u0161lal. M\u00f4j drah\u00fd, ten pil. \u0160la som sama s ko\u010d\u00edkom\u2026\u201c Pozrela sa na Ren\u00e9ho. \u201eObzrela som sa len na chv\u00ed\u013eu, ko\u010d\u00edk sa mi vy\u0161mikol na cestu a tam\u2026 a tam\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
Zakryla si v \u017eiali tv\u00e1r. Ren\u00e9 ju silno objal. Ni\u010d nevravel, len ju rukou hladil po chrbte.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePane\u2026\u201c Pozrela sa na Ren\u00e9ho. \u201eNikdy nedovo\u013ete, aby v\u00e1s \u017eia\u013e zaslepil. Mus\u00edte \u00eds\u0165 \u010falej, mus\u00edme \u00eds\u0165 \u010falej.\u201c Odlepila sa od Ren\u00e9ho, utrela si o\u010di a uk\u00e1zala na dvojicu dver\u00ed, ktor\u00e9 sa pred nimi zjavili. \u201eVa\u0161a dc\u00e9rka i\u0161la do\u013eava.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Usmiala sa. Ren\u00e9 \u00fasmev op\u00e4toval, po\u010fakoval a vst\u00fapil do \u010fal\u0161ej miestnosti.<\/p>\n\n\n\n
Izba bola cel\u00e1 z \u00falomkov skla. V ka\u017edom z nich Ren\u00e9 videl svoj odraz, ale zaka\u017ed\u00fdm in\u00fd. Raz zlomen\u00e9ho alkoholika, raz pacienta na nemocni\u010dnej posteli, inokedy len s\u00e1m seba v danej chv\u00edli, prepl\u00fdvaj\u00faceho skrz v\u0161etko ostatn\u00e9. H\u013eadel na stovky svojich vlastn\u00fdch tv\u00e1r\u00ed, a\u017e k\u00fdm sa pred n\u00edm nezjavila \u017eena \u2013 jeho \u017eena.<\/p>\n\n\n\n
\u201eHelen?\u201c Ren\u00e9 ju v okamihu silno objal.<\/p>\n\n\n\n
\u201eEla je so mnou, je v poriadku. M\u00f4\u017ee\u0161 \u00eds\u0165 \u010falej.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eO \u010dom to hovor\u00ed\u0161? Kde je? \u010co sa to tu deje?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Helen mu pre\u0161la rukou cez vlasy, jej poh\u013ead bol pokojn\u00fd. \u201eMus\u00ed\u0161 sa presta\u0165 za to vini\u0165. S\u013e\u00fab mi, \u017ee p\u00f4jde\u0161 \u010falej.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eJa\u2026 ja\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eS\u013e\u00fab mi to!\u201c<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9ho o\u010di sa za\u010dali leskn\u00fa\u0165. \u201eS\u013eubujem.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Helen sa rozplynula. Ren\u00e9 sa ju sna\u017eil zachyti\u0165, m\u00e1rne. Pred n\u00edm sa zjavilo zni\u010den\u00e9 auto \u2013 boli to dvere \u010falej. Vst\u00fapil. Predieral sa cez pokriven\u00e9 seda\u010dky, v\u0161ade c\u00edtil pach benz\u00ednu. Na jednej zo seda\u010diek le\u017eali noviny. Otvoril ich. Ihne\u010f ich skr\u010dil, zahodil a pre\u0161iel von druhou stranou.<\/p>\n\n\n\n
Tentoraz st\u00e1l v pr\u00e1zdnej miestnosti. Na stene viselo obrovsk\u00e9 zrkadlo. V jeho odraze st\u00e1la mal\u00e1 Ela. Usmievala sa a m\u00e1vala.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAhoj, tati.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9mu sa podlomili kolen\u00e1. Jednou rukou sa chytil zrkadla, druhou si utieral o\u010di. \u201eAhoj, princezni\u010dka.\u201c Usmial sa cez slzy.<\/p>\n\n\n\n
\u201eU\u017e mus\u00edm \u00eds\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eJa viem\u2026 ja viem\u2026 Tak ve\u013emi ma to mrz\u00ed. Tak stra\u0161ne moc.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Za \u0148ou sa zjavila Helen a polo\u017eila dla\u0148 na to ist\u00e9 miesto zrkadla, kde sa opieral Ren\u00e9. \u201eNie je to tvoja chyba.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eMal som d\u00e1va\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed pozor.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Helen zv\u00fd\u0161ila hlas: \u201ePresta\u0148! Ten vodi\u010d bol opit\u00fd. A ty teraz rob\u00ed\u0161 to ist\u00e9. U\u017e n\u00e1s mus\u00ed\u0161 necha\u0165 \u00eds\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9 sa zhlboka nad\u00fdchol, tv\u00e1r sa mu triasla od pla\u010du. \u201eSk\u00fasim to. S\u013eubujem, \u017ee to sk\u00fasim\u2026 Milujem v\u00e1s.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAj my teba,\u201c odvetili spolu.<\/p>\n\n\n\n
Potom sa oto\u010dili, zmizli v hmle a zrkadlo sa roztrie\u0161tilo, ke\u010f sa Ren\u00e9 prepadol cez jeho k\u00fasky.<\/p>\n\n\n\n
Zobudil sa na studenej dla\u017ebe v k\u00fape\u013eni. Tv\u00e1r mal porezan\u00fa, hlava mu dunela. Postavil sa, ale telo sa mu kn\u00edsalo. Napriek tomu c\u00edtil, \u017ee je triezvy. Pre\u0161iel chodbou do ob\u00fdva\u010dky. V\u0161ade sa pova\u013eovali polopr\u00e1zdne f\u013ea\u0161e. V kuchyni otvoril chladni\u010dku \u2013 to ist\u00e9. Zatvoril ju a poh\u013ead mu padol na steny pokreslen\u00e9 detsk\u00fdmi kresbami: Ela, rodina, dom. Spomienky, ktor\u00e9 sa nikdy nevyma\u017e\u00fa.<\/p>\n\n\n\n
Nalial si poh\u00e1r \u010distej vody a sadol si na gau\u010d. Z pe\u0148a\u017eenky vytiahol za\u017eltnut\u00fa rodinn\u00fa fotku. Cez slzy sa usmial, zdvihol telef\u00f3n a vyto\u010dil \u010d\u00edslo.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAhoj Ren\u00e9, zv\u00e1\u017eil si t\u00fa ponuku? Je to tvoj odbor a mysl\u00edm, \u017ee ti ve\u013emi pom\u00f4\u017ee.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eBeriem to,\u201c odvetil Ren\u00e9 po chv\u00ed\u013eke ticha.<\/p>\n\n\n\n
\u201eV\u00fdborne. Od pondelka m\u00f4\u017ee\u0161 za\u010da\u0165. V\u0161etko ti uk\u00e1\u017eem, \u017eiadny stres.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9 sa po\u0161krabal po krku. \u201e\u010eakujem\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eSi predsa m\u00f4j mlad\u0161\u00ed brat. V\u017edy \u0165a budem chr\u00e1ni\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Ren\u00e9 sa znova rozplakal. \u201e\u010eakujem.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo je v poriadku. Vid\u00edme sa \u010doskoro, dobre?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eHmhm.\u201c Prik\u00fdvol a zlo\u017eil.<\/p>\n\n\n\n
Chv\u00ed\u013eu sedel so sklonenou hlavou, potom si pre\u0161iel dla\u0148ami po tv\u00e1ri. Vstal. Otvoril dvere a oslepilo ho slnko.<\/p>\n\n\n\n
E\u0161te naposledy sa obzrel do bytu \u2013 na f\u013ea\u0161e, na detsk\u00e9 kresby, na pr\u00e1zdnotu. Potom obr\u00e1til hlavu sp\u00e4\u0165, kde slnko st\u00e1lo vysoko. Urobil krok a za sebou nechal len zatvoren\u00e9 dvere.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
\u201eTati, pre\u010do nechce\u0161 prija\u0165 t\u00fa pr\u00e1cu od uja?\u201c \u201eSom si ak\u00fdsi neist\u00fd, Ela,\u201c odvetil Ren\u00e9 a prepol stiera\u010de, hoci okno…<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2050,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"single-fullwidth.php","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[14],"tags":[],"class_list":["post-2049","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-pribehy"],"menu_order":0,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2049","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2049"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2049\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2051,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2049\/revisions\/2051"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2050"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2049"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2049"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2049"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}