Odhrnuli zv\u00e4dnut\u00e9 l\u00edstie a pustili sa do kopania. Patrik si pritom po\u0161epky pospevoval, akoby aj oby\u010dajn\u00e1 lopatka v jeho ruke patrila k mel\u00f3dii.<\/p>\n\n\n\n
Anna vykop\u00e1vala jamu s ne\u017en\u00fdm dotykom \u2013 ka\u017ed\u00fd jej pohyb niesol opatrnos\u0165 a k\u00fasok l\u00e1sky. Vincent dv\u00edhal hrste piesku so smelos\u0165ou. A Milan? Ten sa smial a rozd\u00e1val \u00fasmevy v\u0161ade naokolo.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo mus\u00ed sta\u010di\u0165, Vinco. Vezmi t\u00fa plechovku,\u201c povedal Patrik a zaryl ju do zeme ako vlajku do nov\u00e9ho \u00fazemia.<\/p>\n\n\n\n
V\u0161etci do nej vlo\u017eili svoje l\u00edsto\u010dky. Patrik svoj len stisol v dlani. Anna ho na druh\u00fd pokus zlo\u017eila do tvaru, \u010do pripom\u00ednal mal\u00fd s\u013eub. Vincent si zo svojho spravil lietadielko a poslal ho dnu ako odv\u00e1\u017enu spr\u00e1vu bud\u00facnosti. Milan ten svoj len polo\u017eil, bez zbyto\u010dn\u00fdch ozd\u00f4b.<\/p>\n\n\n\n
Plechovku uzavreli a ulo\u017eili do zeme pod vrstvou m\u00e4kkej hliny.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTak\u017ee,\u201c za\u010dala Anna, \u201eo dvadsa\u0165 rokov sa sem vr\u00e1time a uvid\u00edme, \u010di sa na\u0161e sny splnili.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Milan zatrepotal dla\u0148ami ako vt\u00e1k, \u010do sa chyst\u00e1 vzlietnu\u0165. V\u0161etci vstali a rozbehli sa sp\u00e4\u0165 na ihrisko, zatia\u013e \u010do ich poklad mizol pod korunami majest\u00e1tneho dubu.<\/p>\n\n\n\n
Prostredie sa dusilo nap\u00e4t\u00edm.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVyber u\u017e to pr\u00e1dlo,\u201c zavr\u010dal mu\u017e.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u00c1no? \u017dena vyperie, \u017eena navar\u00ed a ja si m\u00e1m len v\u00e1\u013ea\u0165 ten tu\u010dn\u00fd bachor? \u010co tak sa postavi\u0165 a pom\u00f4c\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co ma po tom, \u017ee si neschopn\u00e1.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNeschopn\u00e1? Presta\u0148 chlasta\u0165, Jozef.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Jozef sa oto\u010dil k telev\u00edzii, napil sa piva a mrm\u013eal: \u201eAmerick\u00e1 \u0161pina\u2026 v\u0161ade sa bud\u00fa roz\u0165ahova\u0165\u2026 a t\u00e1 pi\u010da Grezlingov\u00e1\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eM\u00f4\u017ee\u0161 kone\u010dne presta\u0165 nad\u00e1va\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eBodaj by skap\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eHal\u00f3? Hal\u00f3? Hal\u00f3?..\u201c<\/p>\n\n\n\n
Jozefom to ani nehlo.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTebe asi tie\u017e za\u010d\u00edna hraba\u0165 v hlave.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Zazvonil zvon\u010dek.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u00c1no, hrabe mi z teba.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Anna upustila pr\u00e1dlo a rozrazila dvere. \u201e\u010co?\u201c<\/p>\n\n\n\n
St\u00e1l tam mal\u00fd chlapec s po\u0161tou. Jej ramen\u00e1 klesli a ihne\u010f ho objala. \u201ePrep\u00e1\u010d, Danko, mami\u010dka nechcela kri\u010da\u0165. Doniesol si po\u0161tu? No ty si ale \u0161ikovn\u00fd.\u201c<\/p>\n\n\n\n
S pr\u00e1zdnou du\u0161ou zavrela dvere. \u201eSadni si do kuchyne, mil\u00e1\u010dik. Sprav\u00edm ti kakao.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Pr\u00e1dlo zdvihla a hodila do pr\u00e1\u010dky. Oprela sa o um\u00fdvadlo a hlboko d\u00fdchala, poh\u013ead sklonen\u00fd k zemi a srdce jej i\u0161lo vysko\u010di\u0165 z hrude.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie\u010do ti pri\u0161lo, mami.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Utrela si tv\u00e1r dla\u0148ami a vzala telef\u00f3n. \u201ePane Bo\u017ee, \u00faplne mi to vypadlo.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Pozrela na hodiny. Za chv\u00ed\u013eu boli dve.<\/p>\n\n\n\n
\u201eUprac aspo\u0148 riad, mus\u00edm sa pripravi\u0165 na stretnutie,\u201c povedala a \u0161printovala do izby.<\/p>\n\n\n\n
\u201eBla, bla, bla\u2026\u201c zabrblal Jozef.<\/p>\n\n\n\n
Stroj hlu\u010dne buchotal.<\/p>\n\n\n\n
\u201eZobu\u010f sa!\u201c zreval Karol.<\/p>\n\n\n\n
Patrik si vytiahol sl\u00fachadlo a pozrel na Karola. \u201e\u010co je?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eRob r\u00fdchlej\u0161ie, vyzer\u00e1\u0161, akoby si bol mimo.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eLen som sa zamyslel.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eV pr\u00e1ci sa nem\u00e1\u0161 zam\u00fd\u0161\u013ea\u0165, v pr\u00e1ci m\u00e1\u0161 maka\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Patrik sa op\u00e4\u0165 pozrel na obr\u00e1bac\u00ed stroj a pokra\u010doval v pr\u00e1ci.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNev\u0161\u00edmaj si ho, odkedy je ved\u00faci, tak je debil. Moja te\u00f3ria je\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePrep\u00e1\u010d, Pe\u0165o, ale nem\u00e1m teraz n\u00e1ladu.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eA na pivo po pr\u00e1ci m\u00e1\u0161?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Patrikove o\u010di sa potmeh\u00facky roz\u017eiarili. \u201eTak sa vid\u00edme,\u201c zam\u00e1val a odi\u0161iel.<\/p>\n\n\n\n
Smena u\u0161la ako v\u00fddych vetra. O p\u00e4tn\u00e1s\u0165 min\u00fat u\u017e sedel v najbli\u017e\u0161ej kr\u010dme.<\/p>\n\n\n\n
\u201eHah\u00e1, doniesol som pivo a pan\u00e1ka!\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eD\u00edky.\u201c Patrik chytil orosen\u00fd poh\u00e1r.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co si tak\u00fd smutn\u00fd?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Patrik sa po\u0161krabal na hlave, chytil pan\u00e1ka a vypil ho. \u201eC\u00edtim sa znuden\u00fd, straten\u00fd.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTeraz sa nem\u00e1\u0161 dobre? Robota v pohode, po pr\u00e1ci jedno vychladen\u00e9, \u017eiadne stresy a netreba ni\u010d rie\u0161i\u0165,\u201c odvetil a kopol do seba pan\u00e1ka tie\u017e.<\/p>\n\n\n\n
Patrik sa oprel. \u201eChcem ale \u010dosi viac, toto ma zab\u00edja.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eA \u010do by si chcel robi\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Patrik sa zamyslel. \u201eAko mal\u00fd som chcel spieva\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Peter vyprskol. \u201eNa tak\u00fd koncert by som si za\u0161iel.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eHa, ha, ha,\u201c odvetil sarkasticky a napil sa zhlboka piva.<\/p>\n\n\n\n
Peter bleskom dopil pivo. \u201eCez v\u00edkend m\u00f4\u017eeme dlh\u0161ie posedie\u0165, zatia\u013e serus.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Patrik vy\u0161iel schodmi a vst\u00fapil do bytu. Zhodil zo seba oble\u010denie a zamieril k chladni\u010dke. Vytiahol pivo a sadol si pred telev\u00edziu. Kan\u00e1ly prep\u00ednal s pr\u00e1zdnymi o\u010dami.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f po dvadsiaty raz zapo\u010dul slovo \u201eDu\u0161i\u010dky\u201c, buchol do stola. Nakoniec telku vypol. Zastavil sa pri chladni\u010dke. Nie\u010do tam le\u017ealo \u2013 papierik: Stretnutie.<\/p>\n\n\n\n
Patrik otvoril o\u010di dokor\u00e1n, dopil pivo a r\u00fdchlo sa pustil do pr\u00edprav.<\/p>\n\n\n\n
Pr\u00edjemn\u00fd chlad sa rozniesol po celej miestnosti. Sofia vst\u00fapila do pr\u00e1zdneho ateli\u00e9ru. Rozhliadala sa s roz\u0161\u00edren\u00fdmi zreni\u010dkami, akoby hltala ka\u017ed\u00fd detail.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVincent? Vincent?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Zozadu ju n\u00e1hle objal mu\u017e a ne\u017ene ju pobozkal na l\u00edce. \u201eAko sa ti tu p\u00e1\u010di?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Sofia sa k nemu oto\u010dila a Vincent ju okam\u017eite vzal do tanca.<\/p>\n\n\n\n
\u201eJe tu n\u00e1dherne\u2026 ale \u010do tu vlastne rob\u00edme?\u201c Sofia urobila ladn\u00fa oto\u010dku do jeho ruky.<\/p>\n\n\n\n
\u201eJe to tvoje.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Vincent sa na \u0148u zah\u013eadel, o\u010di mu \u017eiarili e\u0161te jasnej\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n
\u201eMoje? Ako to mysl\u00ed\u0161?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u00c1no, l\u00e1ska. Potrebuje\u0161 miesto, kde bude\u0161 tvori\u0165 svoje diela.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAle\u2026 ako?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eMajite\u013eovi som s\u013e\u00fabil spomenutie v knihe.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Sofia preru\u0161ila tanec a silno ho objala. Ich pery sa stretli vo v\u00e1\u0161nivom bozku.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAby si nezabudol,\u201c za\u0161epkala mu do ucha, \u201ednes \u0165a \u010dak\u00e1 aj beseda.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo v\u00e1\u017ene? Dnes m\u00e1m ma\u0165 stretnutie po ro \u0433\u043e\u0434\u0430\u0445.\u201c Na chv\u00ed\u013eu sa zamyslel. \u201eNie\u010do vymysl\u00edme cestou,\u201c usmial sa.<\/p>\n\n\n\n
Chytili sa za ruku a spolu odkr\u00e1\u010dali z ateli\u00e9ru, ktor\u00fd e\u0161te chv\u00ed\u013eu d\u00fdchal ich smiechom a krokom tanca.<\/p>\n\n\n\n
Chutn\u00e1 v\u00f4\u0148a rez\u0148ov sa prech\u00e1dzala po celom byte.<\/p>\n\n\n\n
Milan otvoril o\u010di. Vystrel sa na posteli a rozospato vstal. \u201eU\u017e je obed.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eDobre, mama,\u201c odvetil a napil sa vody.<\/p>\n\n\n\n
Pozrel z okna a nechal sa pohlti\u0165 slne\u010dn\u00fdm d\u0148om. Smeroval rovno k \u0161atn\u00edku. Ke\u010f odch\u00e1dzal, jeho matka ho zastavila.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo sa ani nenaje\u0161? Na\u010do som potom varila?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie som hladn\u00fd, mama. Nesk\u00f4r si d\u00e1m. Pa.\u201c Zatvoril za sebou dvere.<\/p>\n\n\n\n
Po vonku behali deti v kost\u00fdmoch. Milan kr\u00e1\u010dal popri rieke, pozrel na hodiny \u2013 mal \u010das. Za\u0161iel do najbli\u017e\u0161ieho obchodu, k\u00fapil si colu a za\u010dal h\u013eada\u0165 lavi\u010dku. \u017diadna vo\u013en\u00e1. Nakoniec si sadol ved\u013ea \u010dudne p\u00f4sobiaceho mu\u017ea.<\/p>\n\n\n\n
\u201eM\u00e1te skvel\u00fd kost\u00fdm,\u201c prehodil s \u00fasmevom.<\/p>\n\n\n\n
Chlap sa na\u0148 ani nepozrel, iba sa slabo pousmial. Milanovi v\u0155talo v hlave, kde sa d\u00e1 k\u00fapi\u0165 tak realisticky vyzeraj\u00faci viktori\u00e1nsky oblek. \u010ci si ten mu\u017e schv\u00e1lne prefarbil dlh\u00e9 vlasy na bielo, alebo \u010di jeho neprirodzene bled\u00e1 a popraskan\u00e1 poko\u017eka s krvavo \u010derven\u00fdmi o\u010dami bola len dielo mask\u00e9ra\u2026 \u010di jeho vlastn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePripravovali ste sa dlho?\u201c sp\u00fdtal sa, aby preru\u0161il ticho.<\/p>\n\n\n\n
\u201eDlho? Ja sa st\u00e1le pripravujem.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Milanovi sa zrazu stiahlo hrdlo. Nie\u010do v jeho hlase bolo\u2026 znepokojiv\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
\u201eA\u2026 na \u010do sa pripravujete?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Bled\u00fd mu\u017e sa kone\u010dne oto\u010dil. \u201e\u00datek aj odvetu,\u201c povedal a usmial sa d\u00e9monicky.<\/p>\n\n\n\n
Milan prehltol, r\u00fdchlo sa napil a postavil sa. Oto\u010dil sa a polohlasne si zamrmlal: \u201eMagor.\u201c<\/p>\n\n\n\n
A kr\u00e1\u010dal rovno na miesto stretnutia. Jesenn\u00e9 listy mu lietali popod nohy.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f pri\u0161iel, rozhliadal sa po ihrisku \u2013 po prelieza\u010dk\u00e1ch, ktor\u00e9 sa z upokojuj\u00facej zelenej farby zmenili na hnedast\u00fd, zhrdzaven\u00fd kov. Po lavi\u010dk\u00e1ch, z ktor\u00fdch sa drevo u\u017e l\u00fapalo. Len pieskovisko zostalo nezmenen\u00e9, akoby \u010das zabudol, \u017ee existuje.<\/p>\n\n\n\n
\u201eZvl\u00e1\u0161tne, \u010do?\u201c Patrik uk\u00e1zal prstom na strom. \u201eV\u0161etko tu vyzer\u00e1, akoby pre\u0161li st\u00e1ro\u010dia\u2026 ale ten strom\u2026 ten prekliaty strom vyzer\u00e1 rovnako ako predt\u00fdm.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Milan vstal a podali si ruky.<\/p>\n\n\n\n
Patrik si prehodil ruksak dopredu a vytiahol z neho dve plechovky piva. \u201eD\u00e1\u0161 si?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Milan prik\u00fdvol. \u0160trngli si.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVinco p\u00edsal, \u017ee sa oneskor\u00ed, ale vraj ur\u010dite pr\u00edde,\u201c poznamenal Patrik.<\/p>\n\n\n\n
Milan len k\u00fdvol hlavou.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co tu sed\u00edte ako dvaja \u00fachyl\u00e1ci?\u201c ozval sa so smiechom \u017eensk\u00fd hlas.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAnna!\u201c zvolali obaja takmer naraz a smiechom jej vybehli v \u00fastrety. Objali ju.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVek ti moc kr\u00e1sy nepridal,\u201c podpichol Patrik.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAle bu\u010f ticho,\u201c odsekla so smiechom Anna.<\/p>\n\n\n\n
\u201eD\u00e1\u0161 si pivo?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie, \u010fakujem.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Milan sa po\u0161krabal po hlave. \u201eKe\u010f bude Vinco me\u0161ka\u0165, mohli by sme si zatia\u013e sadn\u00fa\u0165 pod strom.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eBudeme vyzera\u0165 ako pri sabate,\u201c u\u0161krnula sa Anna.<\/p>\n\n\n\n
\u201eOdkedy ti vad\u00ed by\u0165 je\u017eibaba?\u201c podpichol ju Patrik.<\/p>\n\n\n\n
Anna ho buchla po ramene.<\/p>\n\n\n\n
V\u0161etci traja vykro\u010dili k stromu. Usadili sa do tr\u00e1vy a Patrik vytiahol f\u013ea\u0161u slivovice. \u201eKto si d\u00e1?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eBo\u017ee, Pe\u0165o, ako m\u00f4\u017ee\u0161 pi\u0165 tak\u00fd kentus?\u201c zhrozila sa Anna.<\/p>\n\n\n\n
Milan sa na chv\u00ed\u013eu odml\u010dal a potom sa zasmial. \u201eDaj mi trochu.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Patrik sa pozrel na Annu, no t\u00e1 len vidite\u013ene odmietavo pokr\u00fatila hlavou.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTak rozpr\u00e1vajte, chlapci,\u201c za\u010dala. \u201e\u010co ste v\u0161etko za\u017eili? Splnili sa va\u0161e sny?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAni n\u00e1hodou,\u201c povzdychol si Patrik. \u201eM\u00f4j \u017eivot sa z ve\u013ek\u00fdch snov zmenil na nudn\u00fa realitu.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePre\u010do? Sna\u017eil si sa?\u201c sp\u00fdtal sa Milan.<\/p>\n\n\n\n
Patrik sklopil o\u010di k zemi. \u201eR\u00e1d by som povedal, \u017ee \u00e1no. Mysl\u00edm, \u017ee snaha tam bola\u2026 ale klamal by som, keby som tvrdil, \u017ee som ne\u010dakal, \u017ee to pr\u00edde samo.\u201c Zhlboka sa napil.<\/p>\n\n\n\n
Nastalo ticho, ktor\u00e9 sa zdalo nekone\u010dn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Anna ho po chv\u00edli preru\u0161ila: \u201eVie\u0161, nie si v tom s\u00e1m. Moji rodi\u010dia v\u017edy p\u00f4sobili, \u017ee sa bezn\u00e1dejne \u013e\u00fabia, v\u00e1\u017eia si jeden druh\u00e9ho, nedok\u00e1\u017eu bez seba existova\u0165\u2026 a mne to v\u017edy pri\u0161lo kr\u00e1sne. Ale namiesto toho m\u00e1m doma tlst\u00e9ho o\u017erana s narcistickou poruchou osobnosti.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Milan sklopil poh\u013ead. \u201eJa som naopak s\u00e1m. \u017dijem s rodi\u010dmi, \u017eiadnu v\u00edziu, ani chu\u0165\u2026 v\u0161etko je, akoby som len \u010dakal na nie\u010do, \u010do nepr\u00edde.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eV nie\u010dom sme museli pochybi\u0165,\u201c zamyslene povedal Patrik a dlho h\u013eadel do zeme. \u201eVzdali sme to pr\u00edli\u0161 skoro.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eMysleli sme si, \u017ee to pr\u00edde samo,\u201c pridala sa Anna.<\/p>\n\n\n\n
\u201eKie\u017eby sa dalo v\u0161etko vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165 a ma\u0165 druh\u00fd pokus,\u201c za\u0161epkal Milan.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTen st\u00e1le m\u00e1me,\u201c odvetil Patrik. \u201eVer\u00edm, \u017ee ho st\u00e1le m\u00e1me\u2026 len je kdesi \u010faleko.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAlebo sa len vyhov\u00e1rame,\u201c namietla Anna.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co by si chcel vlastne robi\u0165?\u201c sp\u00fdtal sa Milan.<\/p>\n\n\n\n
Patrik pokr\u010dil plecami. \u201eNeviem, \u010di sa v mojom pr\u00edpade e\u0161te d\u00e1 nie\u010do zmeni\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Milan si pretrel tv\u00e1r, Patrik sa natiahol do tr\u00e1vy a Anna h\u013eadela do dia\u013eky, akoby tam h\u013eadala odpovede.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePam\u00e4t\u00e1m si, ako mi rodi\u010dia st\u00e1le vraveli: Ke\u010f bude\u0161 dospel\u00fd, bude\u0161 tak\u00fdto. Ke\u010f bude\u0161 dospel\u00fd, bude\u0161 robi\u0165 toto. C\u00edtim sa ako produkt. Moji rodi\u010dia s\u00fa ve\u010dne mrzut\u00ed, tak by som mal by\u0165 aj ja. Ve\u010f tak\u00ed dospel\u00ed s\u00fa.\u201c Patrik si vzdychol. \u201eAkoby bola ka\u017ed\u00e1 gener\u00e1cia len produktom tej predo\u0161lej\u2026 nezlomite\u013en\u00fd kruh.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eKa\u017ed\u00fd kruh je zlomite\u013en\u00fd, m\u00f4j frustrovan\u00fd priate\u013eu.\u201c<\/p>\n\n\n\n
V\u0161etci sa oto\u010dili. Ved\u013ea nich si pokojne sadol Vincent.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePod\u013ea n\u00e1lady tu sed\u00edte u\u017e poriadne dlho,\u201c poznamenal.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u017dijeme u\u017e dlho,\u201c odvetil pr\u00e1zdnym hlasom Patrik le\u017eiaci v tr\u00e1ve.<\/p>\n\n\n\n
Vincent si opr\u00e1\u0161il nohavice a nad\u00fdchol sa. \u201eAk m\u00e1m prispie\u0165 do konverz\u00e1cie\u2026 viete, \u017ee ma v detstve v\u0161etci podce\u0148ovali. V \u0161kole, v prv\u00fdch vz\u0165ahoch, v pr\u00e1ci. Ako keby svet odo m\u0148a chcel, aby som bol len nikto\u0161 \u2013 nen\u00e1vidiaci svoju robotu niekde v kancli s ve\u013ek\u00fdm pupkom, a\u017e k\u00fdm si jedn\u00e9ho d\u0148a nevystrel\u00edm mozog.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eA nestala sa polovica t\u00fdch vec\u00ed?\u201c sp\u00fdtal sa Milan.<\/p>\n\n\n\n
Vincent sa pousmial. \u201eM\u00fadry \u010dlovek by sa tou cestou asi nechal vies\u0165. Ja som v\u0161ak nikdy m\u00fadry nebol. Chcel som sa sta\u0165 sl\u00e1vnym autorom \u2013 a tak sa aj stalo. Bolo to n\u00e1ro\u010dn\u00e9, na nervy, ale v\u010faka svojej l\u00e1ske a tvrdohlavosti sa mi to nakoniec ako-tak dar\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTo ti prajem,\u201c usmiala sa Anna.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTak to po\u010fme vykopa\u0165,\u201c ozval sa zrazu Patrik a vstal s odhodlan\u00edm. Vzal lopatku a za\u010dal kopa\u0165 do zeme. \u201eZd\u00e1 sa mi to hlb\u0161ie,\u201c zamrmlal, ke\u010f mu kovov\u00e9 hrany narazili na nie\u010do pevn\u00e9. Zastal a zablyslo sa mu v o\u010diach. \u201eJe to\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
Nedopovedal, str\u010dil ruku do jamy a zrazu vykr\u00edkol.<\/p>\n\n\n\n
V\u0161etci prudko vstali, zdesen\u00ed. Patrik v\u0161ak zmenil krik na hlasn\u00fd smiech a vytiahol z diery star\u00fa plechovku \u2013 vyzerala, akoby sa jej \u010das dotkol len bozkom.<\/p>\n\n\n\n
\u201eDebil,\u201c odfrkla Anna, no Patrik sa nevedel presta\u0165 smia\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Polo\u017eil plechovku doprostred kruhu a spolo\u010dne ju otvorili. V\u0161etci si z nej vytiahli svoj papierik \u2013 poznali ich pr\u00edli\u0161 dobre.<\/p>\n\n\n\n
\u201eKto chce za\u010da\u0165?\u201c sp\u00fdtal sa Milan.<\/p>\n\n\n\n
\u201eD\u00e1my maj\u00fa prednos\u0165,\u201c podpichol Patrik.<\/p>\n\n\n\n
\u201eHaha,\u201c odvetila Anna sarkasticky.<\/p>\n\n\n\n
Milan sa teda prihl\u00e1sil dobrovo\u013ene. Otvoril papierik a za\u010dal \u010d\u00edta\u0165: \u201eKe\u010f budem ve\u013ek\u00fd, chcem, aby som bol st\u00e1le so svojimi kamar\u00e1tmi pokope a ni\u010d n\u00e1s nerozdelilo. Aby sme sa mohli spolu hra\u0165, aj ke\u010f budeme star\u00ed a bezzub\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Nikto sa nezasmial. V\u0161etci len h\u013eadeli do zeme. Milan si potichu utrel o\u010di.<\/p>\n\n\n\n
\u201eVieme, \u010do zlep\u0161i\u0165,\u201c povedal pokojne Vincent a otvoril svoj l\u00edstok. \u201eKe\u010f budem dospel\u00fd, chcem by\u0165 re\u017eis\u00e9rom a nat\u00e1\u010da\u0165 ve\u013ek\u00e9 pr\u00edbehy.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTak\u017ee sa ti tie\u017e nesplnil sen?\u201c sp\u00fdtal sa Milan.<\/p>\n\n\n\n
\u201eSk\u00f4r som na\u0161iel nov\u00fd \u2013 pretransformovan\u00fd, lep\u0161\u00ed. Ale \u00e1no\u2026 a kto vie, mo\u017eno do toho nakoniec p\u00f4jdem.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Patrik sa nad\u00fdchol a rozbalil svoj papierik. \u201eKe\u010f budem ve\u013ek\u00fd, t\u00fa\u017eim by\u0165 spev\u00e1kom, hra\u0165 na ve\u013ek\u00fdch koncertoch, aby na m\u0148a boli v\u0161etci py\u0161n\u00ed.\u201c Vzdychol a l\u00edstok vr\u00e1til sp\u00e4\u0165.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePre\u010do si to nikdy nesk\u00fasil?\u201c sp\u00fdtal sa Vincent.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAsi sa boj\u00edm. Nechcem sa str\u00e1pni\u0165, aby sa na m\u0148a ka\u017ed\u00fd d\u00edval ako na idiota.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eLen si to nahov\u00e1ra\u0161,\u201c usmial sa Vincent. \u201eJa by som chcel by\u0165 na tvojom koncerte.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Milan aj Anna s\u00fahlasne prik\u00fdvli. Patrikovi sa jemne roz\u017eiarili o\u010di.<\/p>\n\n\n\n
Anna si nakoniec otvorila svoj papierik. \u201eKe\u010f budem ve\u013ek\u00e1, prajem si n\u00e1js\u0165 prav\u00fa l\u00e1sku, skvel\u00fa rodinu a \u017ei\u0165 \u0161\u0165astne a\u017e naveky.\u201c Utierala si slzy, Milan ju jemne pohladil po chrbte.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co si to pred chv\u00ed\u013eou povedal, Vinco?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTrepem ve\u013ea vec\u00ed, Patrik.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eVravel si, \u017ee mo\u017eno do toho nakoniec p\u00f4jde\u0161.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Vincent sa pousmial. \u201eSna\u017e\u00edm sa dovt\u00edpi\u0165, ale nejde mi to.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eChcem t\u00fdm poveda\u0165, \u017ee sme neskon\u010dili. Toto nie je na\u0161a kone\u010dn\u00e1,\u201c povedal Patrik a postavil sa. \u201eNapr\u00edklad ja \u2013 zbav\u00edm sa strachu a p\u00f4jdem na kurzy. Spln\u00edm si sen, a to do roka a do d\u0148a. Nevzd\u00e1m to.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eJa v\u00e1s u\u017e nikdy neopust\u00edm. V\u017edy tu budem, ke\u010f ma budete potrebova\u0165,\u201c pridal sa Milan. Vstal, pozrel na Annu a objal ju.<\/p>\n\n\n\n
Anna sa k nim pridala so slzami i \u00fasmevom. \u201eJa sa pok\u00fasim da\u0165 svoj \u017eivot do poriadku. Moje die\u0165a bude vyrasta\u0165 s chlapom, nie s ve\u010dn\u00fdm deckom. A ja\u2026 ja budem ma\u0165 skvel\u00fa rodinu.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Vincent sa usmial, postavil sa a pok\u00fdvol hlavou. \u201eA ja zav\u0155tam k filmom \u2013 tak, ako sa patr\u00ed. A aby sa n\u00e1m na\u0161e sny aj splnili, tak sa budeme stret\u00e1va\u0165 raz t\u00fd\u017edenne, nech to zvl\u00e1dneme spolo\u010dne a to\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
V\u0161etci sa navz\u00e1jom objali a v jednom hlase za\u0161epkali: \u201eDo roka a do d\u0148a.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Zostali v objat\u00ed e\u0161te pekne dlh\u00fa chv\u00ed\u013eu, akoby t\u00fdm chceli spe\u010dati\u0165 tich\u00e9 s\u013euby, ktor\u00e9 kone\u010dne odv\u00e1\u017ene vyslovili.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Odhrnuli zv\u00e4dnut\u00e9 l\u00edstie a pustili sa do kopania. Patrik si pritom po\u0161epky pospevoval, akoby aj oby\u010dajn\u00e1 lopatka v jeho ruke…<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2058,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"single-fullwidth.php","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[14],"tags":[],"class_list":["post-2057","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-pribehy"],"menu_order":0,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2057","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2057"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2057\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2059,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2057\/revisions\/2059"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2058"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2057"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2057"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2057"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}