Oce\u013eov\u00e9 dvere sa s hlasn\u00fdm sykotom otvorili. Do chladnej, malej, \u0161tvorcovej miestnosti bez postel\u00ed padlo bezvl\u00e1dne mu\u017esk\u00e9 telo. Jedin\u00fdm vybaven\u00edm cely bolo plechov\u00e9 vedro v k\u00fate, roztrhan\u00e1 deka a hrdzav\u00e1 miska, do ktorej zhora zaka\u017ed\u00fdm v dlh\u00fdch intervaloch dopadla \u0165a\u017ek\u00e1 kvapka vody.<\/p>\n\n\n\n
Dvere sa za n\u00edm s kovov\u00fdm treskom zabuchli. Mu\u017e na zemi zastonal a s nam\u00e1hav\u00fdm vzdychan\u00edm sa prevalil na chrb\u00e1t, dr\u017eiac si doudieran\u00e9 rebr\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
\u201eJa som Kristi\u00e1n. A ty?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Mu\u017e pomaly oto\u010dil hlavu k tmavej stene. V k\u00fate cely sedel sch\u00falen\u00fd mlad\u00edk. Vychudnut\u00e1 tv\u00e1r mu svietila v pr\u00edtm\u00ed a v o\u010diach mal zvl\u00e1\u0161tny, takmer detsk\u00fd jas \u2013 ako niekto, kto po mesiacoch samoty kone\u010dne uvidel \u017eiv\u00fa du\u0161u. Ke\u010f novoprich\u00e1dzaj\u00faci neodpovedal, Kristi\u00e1n pokra\u010doval r\u00fdchlym, mierne neurotick\u00fdm hlasom:<\/p>\n\n\n\n
\u201eSom tu od v\u010dera. Tamto je miska na vodu. Pod\u013ea zvuku kvapiek vonku pr\u0161\u00ed, tak\u017ee dnes jej bude dos\u0165. Ale rad\u0161ej si zvykni na ob\u010dasn\u00fd sm\u00e4d. T\u00fa deku si rad\u0161ej podlo\u017e pod seba, zo zeme ide stra\u0161n\u00fd chlad. Bude \u0165a bolie\u0165 cel\u00e9 telo, ale aspo\u0148 trochu to stlm\u00ed\u0161. No a tamto vedro\u2026 to m\u00e1me na sra\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePo\u010dkaj,\u201c preru\u0161il ho mu\u017e na zemi a chrap\u013eavo si odka\u0161\u013eal. \u201ePre\u010do mi to v\u0161etko hovor\u00ed\u0161? Vo v\u00e4zen\u00ed som u\u017e bol. Viem, ako to chod\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u00d3, v takomto nie, kamar\u00e1t,\u201c u\u0161krnul sa Kristi\u00e1n a pokr\u00fatil hlavou. \u201eToto nie je nejak\u00e1 lacn\u00e1 \u0161t\u00e1tna basa. Sme v M\u00e4siarni. Pred tebou\u2026 po\u010dkaj, kedy to bolo? Asi tri mesiace dozadu\u2026\u201c Po\u0161krabal sa vo \u0161pinav\u00fdch vlasoch a zah\u013eadel sa do stropu. \u201eBol tu chlap menom Erik. Tie\u017e ma hne\u010f priv\u00edtal a v\u0161etko mi vysvetlil. Tak len pos\u00favam trad\u00edciu. Vie\u0161, s Erikom bola stra\u0161n\u00e1 z\u00e1bava\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePo\u010dkaj,\u201c preru\u0161il ho znova mu\u017e a nam\u00e1havo sa posadil. \u201eA \u010do jedlo? Kedy nosia jedlo?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Kristi\u00e1n si oboma dla\u0148ami pre\u0161iel po bledej tv\u00e1ri. \u201eNo\u2026 ob\u010das sem zhora spadn\u00fa my\u0161i.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eMy\u0161i?!\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eNepreru\u0161uj ma, kristepane!\u201c vyh\u0155kol Kristi\u00e1n a nahnevane buchol p\u00e4s\u0165ou do bet\u00f3novej dl\u00e1\u017eky. Hne\u010f nato sa v\u0161ak op\u00e4\u0165 naklonil dopredu a divoko gestikuloval rukami. \u201eAle to s\u00fa in\u00e9 my\u0161i, ne\u017e si mysl\u00ed\u0161! S\u00fa nie\u010d\u00edm zvl\u00e1\u0161tne. V\u00f4bec nechutia ako klasick\u00e9 krysy. Ja som z nich napr\u00edklad ani raz neochorel a Erik hovoril, \u017ee maj\u00fa chu\u0165 ako\u2026 no, skr\u00e1tka inak.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Mu\u017ea na zemi premohla n\u00e1hla vlna z\u00fafalstva. S k\u0155\u010dovit\u00fdm vzlykom sa vy\u0161kriabal na nohy, rozbehol sa k mas\u00edvnym oce\u013eov\u00fdm dver\u00e1m a za\u010dal do nich b\u00facha\u0165 p\u00e4s\u0165ami.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePustite ma! Nem\u00e1te na toto pr\u00e1vo!\u201c kri\u010dal do chladnej chodby.<\/p>\n\n\n\n
Kristi\u00e1n vyprskol do hlasn\u00e9ho, a\u017e hysterick\u00e9ho smiechu, pri\u010dom sa dla\u0148ou t\u013eapkal po stehne. \u201ePr\u00e1vo? Pozri sa na seba. Ka\u017ed\u00fd, kto skon\u010d\u00ed tu, poru\u0161il z\u00e1kon. A poriadne. Tak mi odpovedz, hrdina\u2026 mal si ty pr\u00e1vo ubl\u00ed\u017ei\u0165 syst\u00e9mu?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Mu\u017e pomaly spustil ruky zo dver\u00ed. Oto\u010dil sa k spoluv\u00e4z\u0148ovi s tv\u00e1rou plnou hnevu a hlbok\u00e9ho znechutenia, no nakoniec rezignovane c\u00favol sp\u00e4\u0165 do tmy.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePo\u010f sem, sadni si,\u201c navrhol Kristi\u00e1n miernej\u0161\u00edm t\u00f3nom. \u201ePovedz mi rad\u0161ej, ako sa vol\u00e1\u0161.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Mu\u017e sa pomaly zo\u0161uchol do protilehl\u00e9ho k\u00fata. \u201eDaniel.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eDaniel. Pekn\u00e9 meno,\u201c prik\u00fdvol Kristi\u00e1n. \u201eTak \u010do, Dan, budeme kamo\u0161i?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eKam odviedli toho Erika?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eBoli sme spolu tri dni. Ale ver mi, tu to sta\u010d\u00ed na cel\u00e9 priate\u013estvo. Neviem, kam ho vzali, ale d\u00fafam, \u017ee ho pustili na slobodu. Tri dni v tejto diere s\u00fa predsa dostato\u010dn\u00fd trest.\u201c Daniel sa na\u0148ho zah\u013eadel s pochybnos\u0165ou, no Kristi\u00e1n sa r\u00fdchlo op\u00fdtal: \u201eA teba za \u010do chytili?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Dan si oprel \u0165a\u017ek\u00fa hlavu o kolen\u00e1. \u201eBol som na tom proteste v hlavnom meste. Preto ma zarazilo, ke\u010f si hovoril o poru\u0161en\u00ed z\u00e1kona. Ako sme sa sem v\u00f4bec dostali? Odkedy je vyjadrenie n\u00e1zoru neleg\u00e1lne?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Kristi\u00e1n trpko prik\u00fdvol. \u201eJa som ten protest inicioval. Heh. Ke\u010f si pomysl\u00edm, \u017ee ma zatvorila vl\u00e1da, ktor\u00fa som s\u00e1m volil\u2026 \u010clovek by si mal naozaj d\u00e1va\u0165 pozor na to, koho h\u00e1d\u017ee do urny.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePre\u010do si ich teda volil?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Kristi\u00e1n znova buchol rukou do zeme, tentoraz s ironick\u00fdm \u00fasmevom. \u201ePerfektn\u00e1 ot\u00e1zka! Vie\u0161, mali predsa sol\u00eddny pl\u00e1n, ako vyrie\u0161i\u0165 t\u00fato kr\u00edzu ako nedostatok potrav\u00edn\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eSol\u00eddny pl\u00e1n?\u201c preru\u0161il ho Dan ostro. \u201eVe\u010f od za\u010diatku len klamali\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
Kristi\u00e1n tentoraz udrel do dl\u00e1\u017eky s re\u00e1lnou zlos\u0165ou. \u201eDo riti, teba rodi\u010dia neu\u010dili, \u017ee sa nesk\u00e1\u010de do re\u010di?!\u201c<\/p>\n\n\n\n
Dan na\u0148ho chv\u00ed\u013eu h\u013eadel, no potom len unavene k\u00fdvom hlavou. \u201ePrep\u00e1\u010d.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Kristi\u00e1n zavrel o\u010di, prstami si pomas\u00edroval sp\u00e1nky a hne\u010f nato sa op\u00e4\u0165 roz\u017eiaril, akoby sa ni\u010d nestalo. \u201eNo, kde som to skon\u010dil\u2026 \u00c1no. De\u0148 po proteste mi vyrazili dvere na byte a prebral som sa a\u017e tu.\u201c Odml\u010dal sa a zah\u013eadel sa na Dana. \u201eA teba?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Prv ne\u017e Dan stihol odpoveda\u0165, z\u00e1mok na dver\u00e1ch hlasno cvakol. Dvere sa s\u0165a\u017eka odsunuli a v nich zastala mohutn\u00e1, po zuby ozbrojen\u00e1 postava. Jej telo pokr\u00fdvala \u0165a\u017ek\u00e1, matn\u00e1 zbroj a tv\u00e1r mu zakr\u00fdvala mas\u00edvna prilba s \u010derven\u00fdm vizorom. Pripom\u00ednal sk\u00f4r kyborgizovan\u00e9ho termin\u00e1tora ne\u017e \u010dloveka. Bez jedin\u00e9ho slova hodil na \u0161pinav\u00fa zem dve m\u0155tve, neprirodzene tu\u010dn\u00e9 my\u0161i. Dvere sa okam\u017eite s rachotom zatvorili.<\/p>\n\n\n\n
\u201eD\u00fafam, \u017ee toto naozaj nechce\u0161 jes\u0165,\u201c za\u0161epkal Dan s odporom.<\/p>\n\n\n\n
Kristi\u00e1n sa na\u0148ho \u0161ibalsky usmial. \u201eTomu ver, \u017ee budem.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Zodvihol jedno zo zvierat a s hnusn\u00fdm chrupnut\u00edm sa zahryzol do surov\u00e9ho m\u00e4sa. Daniel okam\u017eite odvr\u00e1til zrak. Svoju my\u0161 znechutene odkopol do opa\u010dn\u00e9ho rohu cely.<\/p>\n\n\n\n
Kristi\u00e1n s pln\u00fdmi \u00fastami uk\u00e1zal na stenu ved\u013ea seba. \u201eU\u017e zapad\u00e1 slnko.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAko to m\u00f4\u017ee\u0161 vedie\u0165?\u201c<\/p>\n\n\n\n
Mlad\u00edk si chrbtom ruky utrel krvav\u00fa \u0161muhu z \u00fast. \u201ePozri sa na t\u00fa stenu. Je tam drobn\u00e1 \u0161k\u00e1ra. Tak\u00e1 mal\u00e1, \u017ee by sa cez \u0148u prepchala len my\u0161. Je vlastne \u0161\u0165astie, \u017ee n\u00e1m ich sem h\u00e1d\u017eu u\u017e m\u0155tve. Keby boli \u017eiv\u00e9, \u013eahko by n\u00e1m cez t\u00fa dieru utiekli a pri\u0161li by sme o ve\u010deru.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Dan ignoroval Kristi\u00e1nove morb\u00eddne re\u010di, postavil sa a podi\u0161iel k stene. Prilo\u017eil oko k \u00fazkej \u0161trbine. Cez mal\u00fd otvor naozaj videl slabn\u00face oran\u017eov\u00e9 l\u00fa\u010de zapadaj\u00faceho slnka. No pod n\u00edm sa rozprestierala len nekone\u010dn\u00e1, temn\u00e1 a b\u00farliv\u00e1 vodn\u00e1 hladina. Sme na nejakom ostrove? V hrade uprostred oce\u00e1nu? pomyslel si.<\/p>\n\n\n\n
Unaven\u00fd sa vr\u00e1til do svojho k\u00fata, \u013eahol si na bok na chladn\u00fd bet\u00f3n a s poh\u013eadom na Kristi\u00e1na, ktor\u00fd mal \u00fasta i prsty \u0161pinav\u00e9 od krvi, kone\u010dne zaspal.<\/p>\n\n\n\n
Dana uprostred noci prebudilo mohutn\u00e9 buchnutie. Trhnut\u00edm otvoril o\u010di. Do cely vpochodoval ten ist\u00fd \u0165a\u017ekoodenec. Bez slova prist\u00fapil ku Kristi\u00e1novi, schmatol ho pod krk a hrubou silou ho hodil smerom k otvoren\u00fdm dver\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n
\u201eIdeme,\u201c zaznel z prilby kovovo modulovan\u00fd hlas.<\/p>\n\n\n\n
Dan v tej sekunde prestal prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Vyu\u017eil moment prekvapen\u00eda, sko\u010dil str\u00e1\u017ecovi na chrb\u00e1t a oboma rukami zovrel odhalen\u00e9 elektrick\u00e9 k\u00e1ble a hydraulick\u00e9 hadice, ktor\u00e9 mu sp\u00e1jali prilbu s chrbtov\u00fdm pl\u00e1tom zbroje. Trhol nimi celou svojou silou.<\/p>\n\n\n\n
Zariadenie vyprsklo modr\u00e9 iskry. Danom pre\u0161iel siln\u00fd elektrick\u00fd v\u00fdboj. V pravej ruke poc\u00edtil tak\u00fa ostr\u00fa boles\u0165, akoby mu v sekunde pol\u00e1malo v\u0161etky prsty. Str\u00e1\u017eca sa s trhav\u00fdm pohybom chytil za krk, jeho \u010derven\u00fd vizor zhasol a \u0165a\u017ek\u00e9 oce\u013eov\u00e9 telo sa roboticky zr\u00fatilo na zem.<\/p>\n\n\n\n
Kristi\u00e1n zostal le\u017ea\u0165 pri dver\u00e1ch, neschopn\u00fd slova. \u201eU\u017e\u2026 u\u017e som si myslel, \u017ee je po mne.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePostav sa!\u201c zreval Dan, hoci mu ruka \u0161ialene pulzovala boles\u0165ou. Zohol sa, vytrhol z nehybn\u00e9ho kyborgovho chrbta oce\u013eov\u00fa v\u00fdstu\u017en\u00fa ty\u010d a pevne ju zovrel. \u201e\u010co je toto za miesto, Kristi\u00e1n? \u010co od n\u00e1s chc\u00fa?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eJa\u2026 ja neviem presne. Po\u010dul som len, \u017ee sa to tu vol\u00e1 M\u00e4siare\u0148. Zatv\u00e1raj\u00fa sem v\u0161etk\u00fdch odporcov re\u017eimu.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Dan ne\u010dakal. Strach a adrenal\u00edn mu nedovolili v\u00e1ha\u0165. Nazna\u010dil Kristi\u00e1novi, aby ho nasledoval, a spolo\u010dne vykro\u010dili do chodby. Prostredie p\u00f4sobilo sterilne, chladne a mechanicky.<\/p>\n\n\n\n
\u201eM\u00e1m n\u00e1pad,\u201c za\u0161epkal Dan, ke\u010f prech\u00e1dzali okolo prv\u00fdch dver\u00ed s elektronick\u00fdm z\u00e1mkom.<\/p>\n\n\n\n
\u201eBl\u00e1zni\u0161? Vo dvojici sme nen\u00e1padnej\u0161\u00ed!\u201c protestoval Kristi\u00e1n.<\/p>\n\n\n\n
\u201eAle vo v\u00e4\u010d\u0161om po\u010dte m\u00e1me \u0161ancu bojova\u0165,\u201c odsekol Dan a surov\u00fdm \u00faderom ty\u010de rozbil ovl\u00e1dac\u00ed panel dver\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Oce\u013eov\u00e9 dvere sa zasunuli. V malej cele vn\u00fatri sedel z\u00fabo\u017een\u00fd mu\u017e so \u017eenou, ktor\u00ed sa pr\u00e1ve k\u0155mili surov\u00fdm potkanom. Ke\u010f uvideli otvoren\u00fa cestu, okam\u017eite sa s divok\u00fdm poh\u013eadom vyhrnuli von.<\/p>\n\n\n\n
\u201eOtvorte \u010fal\u0161ie!\u201c zakri\u010dal Dan.<\/p>\n\n\n\n
\u010coskoro sa k nim prid\u00e1vali desiatky \u010fal\u0161\u00edch v\u00e4z\u0148ov. Chodbou sa niesol krik, dupot n\u00f4h a hluk rozb\u00edjania panelov, a\u017e k\u00fdm sa budovou nerozoznel prenikav\u00fd, duniv\u00fd zvuk sir\u00e9ny.<\/p>\n\n\n\n
\u201eTy si kus idiota! Dovtedy o n\u00e1s ani nevedeli!\u201c zreval Kristi\u00e1n, ktor\u00e9ho tv\u00e1r bola \u010derven\u00e1 od paniky.<\/p>\n\n\n\n
Dan ho ignoroval a hnal dav vpred. No na konci hlavnej chodby sa zrazu objavil \u010fal\u0161\u00ed str\u00e1\u017eca. Tento v\u0161ak nebol stroj \u2013 bol to \u010dlovek v \u013eah\u0161ej zbroji so samopalom v ruk\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n
\u201eM\u00e4so ako m\u00e4so, \u0161\u00e9fe. Rozumiem, likvidujem,\u201c povedal str\u00e1\u017eca do vysiela\u010dky na ramene. Chladnokrvne namieril zbra\u0148 a stla\u010dil sp\u00fa\u0161\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Chodbu okam\u017eite zaplnil ohlu\u0161uj\u00faci rachot v\u00fdstrelov, krik a stonanie umieraj\u00facich. \u013dudia padali jeden za druh\u00fdm. Dan sa in\u0161tinkt\u00edvne hodil na zem za \u010derstvo padl\u00e9 telo jedn\u00e9ho z v\u00e4z\u0148ov. Ke\u010f stre\u013eba na sekundu ustala \u2013 str\u00e1\u017eca musel preb\u00edja\u0165 \u2013 Dan vystrelil vpred ako \u0161\u00edp.<\/p>\n\n\n\n
Sko\u010dil po zbrani. Str\u00e1\u017eca stihol vystreli\u0165, gu\u013eky lietali divoko do stien a stropu. Vojak bol silnej\u0161\u00ed, udieral Danom o bet\u00f3nov\u00e9 steny, a\u017e Danovi v o\u010diach naskakovali \u010dierne iskry, no nepustil ho. Str\u00e1\u017eca nakoniec pustil zbra\u0148 jednou rukou a udrel Dana p\u00e4s\u0165ou priamo medzi o\u010di.<\/p>\n\n\n\n
Dan sa s tich\u00fdm zastonan\u00edm zr\u00fatil na zem, dr\u017eiac si zlomen\u00fd, krv\u00e1caj\u00faci nos. Str\u00e1\u017eca nad n\u00edm chladnokrvne namieril hlave\u0148 na jeho hlavu.<\/p>\n\n\n\n
V tom momente sa v\u0161ak na\u0148ho zozadu vrhlo p\u00e4\u0165 v\u00e4z\u0148ov na \u010dele s Kristi\u00e1nom. Strhli ho na zem. Kristi\u00e1n vytrhol vojakovi zbra\u0148 a hodil ju Danovi. Daniel bez v\u00e1hania stla\u010dil sp\u00fa\u0161\u0165 a vypr\u00e1zdnil polovicu z\u00e1sobn\u00edka priamo do str\u00e1\u017ecovho hrudn\u00edka.<\/p>\n\n\n\n
\u201eMus\u00edme\u2026 mus\u00edme \u00eds\u0165 \u010falej,\u201c vys\u00fakal zo seba Dan cez za\u0165at\u00e9 zuby.<\/p>\n\n\n\n
Postavil sa a oprel sa o stenu. Ke\u010f sa obzrel za seba, stislo mu srdce. Z p\u00f4vodn\u00fdch tridsiatich \u013eud\u00ed st\u00e1lo na noh\u00e1ch len p\u00e4\u0165. Cel\u00e1 chodba bola pokryt\u00e1 krvou a bezvl\u00e1dnymi telami.<\/p>\n\n\n\n
Pre\u0161li dverami na konci chodby a ocitli sa na krytom sklenenom moste, ktor\u00fd sp\u00e1jal dve budovy komplexu.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNikde nikto,\u201c za\u0161epkal jeden z pre\u017eiv\u0161\u00edch.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie\u010do tu nesed\u00ed,\u201c zamrmlal Kristi\u00e1n a s obavami sa obzeral okolo seba.<\/p>\n\n\n\n
Dan v\u0161ak na\u0148ho zatla\u010dil, aby pokra\u010dovali. Ke\u010f vst\u00fapili do druhej budovy, to, \u010do uvideli, ich prin\u00fatilo \u00faplne zasta\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Bola to obrovsk\u00e1 priemyseln\u00e1 hala s p\u00e1sovou v\u00fdrobou. Na obrovsk\u00fdch gumen\u00fdch p\u00e1soch sa pos\u00favali kusy \u010derstv\u00e9ho, \u010derven\u00e9ho m\u00e4sa. Pracovn\u00edci v ochrann\u00fdch oblekoch ich mechanicky vykos\u0165ovali, porcovali a h\u00e1dzali do strojov, ktor\u00e9 ich na konci balili do \u00fah\u013eadn\u00fdch plechoviek s ve\u013ek\u00fdm n\u00e1pisom: Poctiv\u00e9 m\u00e4sko.<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co to\u2026 \u010do to je?\u201c vyd\u00fdchol Kristi\u00e1n s odporom.<\/p>\n\n\n\n
V tom momente do haly vst\u00fapil jeden zo zamestnancov s prepravkou v ruk\u00e1ch. Ke\u010f uvidel skupinu zakrvaven\u00fdch v\u00e4z\u0148ov, prepravka mu s rachotom vypadla z r\u00fak. \u201eVy tu nem\u00e1te \u010do robi\u0165!\u201c vykoktal.<\/p>\n\n\n\n
Prv ne\u017e stihol zakri\u010da\u0165 o pomoc, Dan k nemu prisko\u010dil a tvrd\u00fdm \u00faderom ho zrazil k zemi. Schmatol ho za golier a pritla\u010dil mu hlave\u0148 zbrane k \u010delu.<\/p>\n\n\n\n
\u201eKde to sme?! \u010co je toto za miesto?!\u201c kri\u010dal Dan, zatia\u013e \u010do mu krv z nosa kvapkala na mu\u017eov oblek.<\/p>\n\n\n\n
\u201eV\u2026 v M\u00e4siarni\u2026\u201c jachtal zamestnanec a rukami si chr\u00e1nil tv\u00e1r. \u201eV M\u00e4siarni p\u00e1na Rodena!\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u010co rob\u00edte s t\u00fdmi \u013eu\u010fmi?!\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201ePros\u00edm, nezab\u00edjajte ma! Ak nie\u010do poviem, zabij\u00fa ma oni!\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAk nepovie\u0161, zabijem \u0165a hne\u010f teraz!\u201c zreval Dan a odistil zbra\u0148.<\/p>\n\n\n\n
\u201eDobre, dobre! M\u00f4\u017eete odtia\u013eto utiec\u0165!\u201c vyh\u0155kol mu\u017e v panike. \u201eKamery tu nie s\u00fa, v\u0161etok z\u00e1znamov\u00fd materi\u00e1l sa odv\u00e1\u017ea lo\u010fou raz za t\u00fd\u017ede\u0148. Ale mus\u00edte zmizn\u00fa\u0165 e\u0161te dnes! K\u00fdm vyjde slnko\u2026 sp\u00e1li v\u00e1s na prach!\u201c<\/p>\n\n\n\n
K Danovi prist\u00fapila jedna z pre\u017eiv\u0161\u00edch v\u00e4zenk\u00fd\u0148. \u201eM\u00e1 pravdu. V na\u0161ej cele bola diera na stene. Vonku je smrtiaca radi\u00e1cia. Cez de\u0148 sa vonku ned\u00e1 pre\u017ei\u0165, slnko spa\u013euje ko\u017eu za p\u00e1r sek\u00fand. M\u00e1me \u010das len do svitania, k\u00fdm od\u00edde posledn\u00e1 z\u00e1sobovacia lo\u010f.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Dan sa zamra\u010dil. \u201eSme na ostrove? Ako \u010faleko je pevnina?\u201c<\/p>\n\n\n\n
V tom momente sa dvere na hornom most\u00edku rozrazili a do haly vtrhla skupina vojakov. Okam\u017eite spustili bezhlav\u00fa pa\u013ebu. Dan in\u0161tinkt\u00edvne strhol zamestnanca pred seba ako \u013eudsk\u00fd \u0161t\u00edt. Projektily rozstrie\u013eali mu\u017ea na ka\u0161u.<\/p>\n\n\n\n
\u201eSk\u00e1\u010dte!\u201c zreval Dan na Kristi\u00e1na.<\/p>\n\n\n\n
Oboba prerazili sklenen\u00e9 z\u00e1bradlie a dopadli z trojmetrovej v\u00fd\u0161ky priamo na bet\u00f3nov\u00fa dl\u00e1\u017eku tov\u00e1rne medzi stroje. Okolo nich sa sypali \u010drepiny a oz\u00fdvali sa \u010fal\u0161ie v\u00fdstrely. Pred Kristi\u00e1novu tv\u00e1r s mokr\u00fdm plesknut\u00edm dopadla odseknut\u00e1 hlava tej istej v\u00e4zenkyne, ktor\u00e1 s nimi pred sekundou hovorila.<\/p>\n\n\n\n
Dan r\u00fdchlo odvr\u00e1til zrak, hoci sa mu \u017eal\u00fadok obr\u00e1til naruby. Okolo nich hu\u010dala p\u00e1sov\u00e1 v\u00fdroba. Stroje cvakali, hovoriace automaty mechanicky balili konzervy a nad nimi sa z rozbit\u00e9ho okna sypali v\u00fdstrely.<\/p>\n\n\n\n
\u201eKristi\u00e1n, vsta\u0148! Pohyb!\u201c zreval Dan, a hoci mu v boku pichalo a ruka od vytrhnut\u00fdch k\u00e1blov \u0161ialene pulzovala boles\u0165ou, doplazil sa k najbli\u017e\u0161iemu \u017eelezn\u00e9mu kontajneru s odpadom.<\/p>\n\n\n\n
Kristi\u00e1n bol bled\u00fd ako stena. Cel\u00e9 jeho urozpr\u00e1van\u00e9 sebavedomie bolo pre\u010d, v o\u010diach mal \u010dist\u00fd teror. Pozrel sa na svoje ruky od krvi a potom na Dana. \u201eOni\u2026 oni ich v\u0161etk\u00fdch zabili. Sme sami, Dan. Sme kurva sami.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eAk tu zostane\u0161 sedie\u0165, zabij\u00fa aj n\u00e1s,\u201c odsekol Dan a skontroval zbra\u0148. V z\u00e1sobn\u00edku mu zostalo sotva p\u00e1r n\u00e1bojov. Pozrel sa hore. Vojaci na most\u00edku nad nimi nestrie\u013eali naslepo \u2013 \u010dakali, k\u00fdm niekto vystr\u010d\u00ed hlavu.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePo\u010dul si ho\u2026 p\u00e1n Roden,\u201c za\u0161epkal Kristi\u00e1n, pri\u010dom sa sna\u017eil sch\u00fali\u0165 \u010do najmen\u0161\u00ed za kovov\u00fa stenu.<\/p>\n\n\n\n
\u201eSorry, Kristi\u00e1n, ale netu\u0161\u00edm, kto je kurva nejak\u00fd Roden!\u201c odvetil Dan a s\u00fastredene h\u013eadal cestu von. Dupot \u0165a\u017ek\u00fdch top\u00e1nok sa bl\u00ed\u017eil. Kristi\u00e1n od strachu \u0161alel.<\/p>\n\n\n\n
\u201eJa to\u2026 ne\u2026 nezvl\u00e1dnem\u2026 ja to nezvl\u00e1dnem!\u201c<\/p>\n\n\n\n
Dana na zlomok sekundy napadlo, \u017ee Kristi\u00e1na zastrel\u00ed, aby ho zbavil utrpenia. No neurobil to. Schmatol ho za golier a spolo\u010dne sko\u010dili na posuvn\u00fd p\u00e1s pln\u00fd spracovan\u00e9ho \u013eudsk\u00e9ho m\u00e4sa. Gu\u013eky im hv\u00edzdali nad hlavami.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f dopadli na konci p\u00e1su na dl\u00e1\u017eku, Dan mal tesne pred o\u010dami sklenen\u00fa o\u010dn\u00fa bulvu z nejak\u00e9ho \u013eudsk\u00e9ho zvy\u0161ku. R\u00fdchlo sa pozviechal, no Kristi\u00e1n zostal le\u017ea\u0165.<\/p>\n\n\n\n
\u201eDan, ja u\u017e nem\u00f4\u017eem\u2026\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eTak tu skap!\u201c vy\u0161tekol na\u0148ho Dan.<\/p>\n\n\n\n
Kristi\u00e1n zahrom\u017eil a s posledn\u00fdmi silami sa postavil. Videli pred sebou mas\u00edvne dvere ved\u00face k pr\u00edstavu. Rozbehli sa k nim, no v tom momente halou zaznel osamoten\u00fd v\u00fdstrel.<\/p>\n\n\n\n
Dan poc\u00edtil ostr\u00e9 vyp\u00e1lenie v stehne a zr\u00fatil sa k zemi. Kristi\u00e1n v panike vbehol za dvere haly.<\/p>\n\n\n\n
\u201eDo riti! Dan! Idem po teba!\u201c kri\u010dal spoza dver\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie! Be\u017e \u010falej! Vymysli, ako ma odtia\u013eto dosta\u0165!\u201c zreval Dan.<\/p>\n\n\n\n
Kristi\u00e1n na sekundu zav\u00e1hal, potom r\u00fdchlo prik\u00fdvol a jeho kroky zanikli v tme. Dan si pevne stisol krv\u00e1caj\u00face stehno. Vtom nad n\u00edm zastal tie\u0148 str\u00e1\u017ecu. Tvrd\u00e1 rana pa\u017ebou zbrane do sp\u00e1nku poslala Dana do absol\u00fatnej temnoty.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f Daniel znova otvoril o\u010di, nezobudil sa v cele. Sedel prip\u00fatan\u00fd k mas\u00edvnemu kreslu uprostred miestnosti, ktor\u00e1 vyzerala ako luxusn\u00e1, aristokratick\u00e1 pracov\u0148a. Steny boli oblo\u017een\u00e9 tmav\u00fdm drevom a za mas\u00edvnym p\u00edsac\u00edm stolom st\u00e1l star\u0161\u00ed, elegantne upraven\u00fd mu\u017e v dokonale sadn\u00facom \u010diernom obleku. Roden sa ani nepozrel na Dana, ke\u010f si nalieval jant\u00e1rov\u00fa tekutinu. Pohyboval sa s presnos\u0165ou hodiniek.<\/p>\n\n\n\n
\u201ePred mut\u00e1ciou slnka sme mali nadbytok v\u0161etk\u00e9ho,\u201c za\u010dal Roden pokojne, pri\u010dom poh\u013eadom sledoval, ako sa v poh\u00e1ri odr\u00e1\u017ea svetlo. \u201e\u013dudia mali luxus vybera\u0165 si n\u00e1zory. Dnes, ke\u010f vonku v\u0161etko hor\u00ed, je luxusom iba poriadok. Vy ste s\u00fa\u010das\u0165ou toho poriadku, Daniel. Len ste trochu zi\u0161li z cesty\u2026 ale to sa naprav\u00ed.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Dan vyp\u013eul krv na vyle\u0161ten\u00fa podlahu. \u201eTo, \u010do tu rob\u00edte\u2026 to nie je poriadok. To je zverstvo.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Roden sa kone\u010dne oto\u010dil. Jeho tv\u00e1r bola v tieni, \u010drty tv\u00e1re p\u00f4sobili vyhasnuto, akoby v \u0148om u\u017e d\u00e1vno neostalo ni\u010d \u013eudsk\u00e9. \u201eZverstvo? Zverstvo by bolo necha\u0165 spolo\u010dnos\u0165 vyhladova\u0165. My len optimalizujeme zdroje. Odpad syst\u00e9mu recyklujeme na palivo pre pre\u017eitie zvy\u0161ku.\u201c Pousmial sa, ale v o\u010diach mal len chladn\u00fd kalkul.<\/p>\n\n\n\n
Do pracovne bez zaklopania vst\u00fapil d\u00f4stojn\u00edk v uniforme. \u201ePane, chceli ste vedie\u0165, ak by sme lokalizovali Andersona.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Roden k nemu oto\u010dil hlavu, pri\u010dom jeho chladn\u00e1 maska na moment praskla pod vlnou skuto\u010dn\u00e9ho z\u00e1ujmu. \u201eChytili ste ho?\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201e\u00c1no, pane.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eSkvel\u00e9. \u010eakujem v\u00e1m.\u201c Roden po\u010dkal, k\u00fdm d\u00f4stojn\u00edk od\u00edde, a znova uprel poh\u013ead na Daniela. \u201eKde sme to\u2026 \u00c1no. Vy ste geni\u00e1lny pr\u00edklad efektivity, Daniel. Va\u0161a agresia, va\u0161a v\u00f4\u013ea pre\u017ei\u0165\u2026 to s\u00fa vlastnosti, ktor\u00e9 v na\u0161om novom projekte potrebujeme.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u201eKandid\u00e1t na \u010do? \u010co to trepete za nezmysly?\u201c vy\u0161tekol Dan, no v hrudi sa mu rozliala neistota.<\/p>\n\n\n\n
Roden podi\u0161iel bli\u017e\u0161ie. V jeho o\u010diach sa na moment mihlo nie\u010do, \u010do pripom\u00ednalo nad\u0161enie vedca, ktor\u00fd ide rozobra\u0165 hra\u010dku. \u201eVy ste boli v\u017edy len biologick\u00fdm obalom, Daniel. Od zajtra budete opera\u010dn\u00fdm syst\u00e9mom. Prv\u00e1 du\u0161a v stroji, ktor\u00e1 nebude ma\u0165 potrebu rebelova\u0165. Budete vykon\u00e1va\u0165 v\u00f4\u013eu syst\u00e9mu, preto\u017ee budete syst\u00e9mom.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Vojaci pri dver\u00e1ch urobili krok vpred. Dan sa pok\u00fasil vytrhn\u00fa\u0165, ale ruky mal prip\u00fatan\u00e9 tak pevne, \u017ee mu ko\u017ea na z\u00e1p\u00e4stiach praskala.<\/p>\n\n\n\n
\u201eNie je to koniec, Daniel,\u201c za\u0161epkal Roden nad n\u00edm, ke\u010f sa vojaci chopili jeho ramien. \u201eJe to evol\u00facia.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Dan chcel zakri\u010da\u0165, ale \u00fader pa\u017ebou do s\u00e1nky mu zlomil \u010de\u013eus\u0165 a ponoril ho do tmy.<\/p>\n\n\n\n
Videl u\u017e len rozmazane. Vliekli ho po dlhej, \u0161pinavej chodbe podzemn\u00e9ho traktu. Otvorili \u0165a\u017ek\u00e9 dvere a hodili ho na podlahu sterilne \u010distej, bielej cely. Ten ostr\u00fd kontrast s tou predo\u0161lou \u0161pinou ho na sekundu paralyzoval.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f vojaci odi\u0161li a z\u00e1mok zapadol, Dan sa s posledn\u00fdmi silami doplazil k hrub\u00e9mu oknu cely. Cez \u0161pinav\u00e9 sklo h\u013eadel na tmav\u00fa morsk\u00fa hladinu, na ktorej sa v rannom opare vz\u010fa\u013eovala posledn\u00e1 z\u00e1sobovacia lo\u010f.<\/p>\n\n\n\n
Na tej lodi bol v podpalub\u00ed ukryt\u00fd Kristi\u00e1n. V tej istej sekunde sa v du\u0161i prekl\u00ednal, plakal a v duchu sa Danovi ospravedl\u0148oval za to, \u017ee ho tam nechal.<\/p>\n\n\n\n
Danielov poh\u013ead pomaly klesol k zemi. Oprel sa chrbtom o bielu stenu a cel\u00fdm telom mu prenikla chladn\u00e1, paralyzuj\u00faca apatia. Bolo mu jedno, \u010do s n\u00edm urobia. Jedin\u00e9, \u010do si v tej chv\u00edli \u00faprimne prial, bolo to, aby tie prich\u00e1dzaj\u00face experimenty nepre\u017eil.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Oce\u013eov\u00e9 dvere sa s hlasn\u00fdm sykotom otvorili. Do chladnej, malej, \u0161tvorcovej miestnosti bez postel\u00ed padlo bezvl\u00e1dne mu\u017esk\u00e9 telo. Jedin\u00fdm vybaven\u00edm…<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2076,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"single-fullwidth.php","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[14],"tags":[],"class_list":["post-2075","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-pribehy"],"menu_order":0,"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2075","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2075"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2075\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2077,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2075\/revisions\/2077"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2076"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2075"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2075"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/dominikbako.com\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2075"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}